Je veľmi ľahké získať si priateľov v škole, pretože pár zárezov do pôvodne jednoduchých línií zo školákov vytvorí len málo členité puzzle, ktoré sa skladá takmer samo.
Je ľahké mať priateľov a lásky na strednej, keď vás zjednocujú búriace sa hormóny a odpor voči autorite. Obe fungujú ako tmel a bez väčších problémov vypĺňajú škáry aj medzi nie úplne komplementárnymi, zložitejšími tvarmi, ktorými tínejdžri sú.
Je stále ľahké nájsť spriaznené duše na vysokej, kam prepadli sitom len ľudia, navzájom si viac-menej podobní. Svet, s dlátom v ruke nedočkavo podupkávajúci za bránou školy, celý dychtivý okresávať a formovať stále poddajný materiál, musí zatiaľ chodiť len v návštevných hodinách.
A potom sa stanete ozubeným kolesom. A zistíte, že je čoraz ťažšie nájsť iné ozubené kolieska, do ktorých presne zapadáte a s ktorými vám to "šlape" v peknom súlade. Mnohé sú na váš vkus zubaté až príliš a iné zasa primálo, ďalšie nie sú dostatočne tvrdé a nevydržia. Často sa potom stáva, že väčšie kolesá tým menším vylámu zuby, poškodia ich a stroj prestáva fungovať. A ostáva len opraviť, alebo hľadať ďalej...
Takisto prídete na to, že i tie kolieska, s ktorými to krútite už dlhšie, sa občas napoja na iné, nové a tie nimi občas krútia opačne, než by ste chceli. Nečudo, že sa to potom občas zadrie. Preto je dôležité olejovať, čistiť, mazať. Prípadne sa namazať spolu, zbaviť zábran a vydiskutovať si, ako na tom vlastne veci sú.
Pretože, ako hovorí ono známe : Kdo maže, ten jede.
