Kedysi na strednej bolo ešte ľahké dať veci do poriadku. Stretávali sme sa každý deň, všetci z jedného mesta, ak ste buzerovali dosť dlho, dotyčný vám nakoniec doniesol, čo ste chceli.
Na výške táto hra nabrala celoslovenské rozmery.Požičané veci sa zrazu začali vzďaľovať do ďalekých krajov a občas tam aj ostali. Prvé veci na odpis. Stále však bola šanca, že toho chlapíka pár rokov ešte z času na čas uvidíte a pripomeniete mu TO cédéčko. Volá sa Marek a má ho dodnes, môj Modern Life is Rubbish od Blur. Na druhej strane aj mne pribudli do zbierky niektoré celkom pekné kúsky. Nie že by to bol plán. Veď viete ako to chodí:
Ellie, dík za Memento, aj tak som si ho dodnes nestihol prečítať, mám veľký backlog v čítaní. Peťo, fakt by ma zaujímalo, čo si spravil s mojim Podfu©kom a nie, Terminátor 3 nebol dostatočná náhrada. Lauči, vráť mi už konečne ten Hyperion, keď budeš zasa v Košiciach, nezabudni ho vziať so sebou. Peckos, s tým Butterfly Effectom na Teba myslím, donesiem aj Jah Division. Kamarát Milman, mám tuším 3 Tvoje filmy. Vymením za Gladiátora, čo som Ti požičal pred dvomi rokmi. Mário, kvôli tej Enderovej sérii sa Ti ešte ozvem, ešte si to budem chcieť prečítať. Matúš, nechýba náhodou Tvojim rodičom ten kompletný Shakespeare v origináli, čo si mi požičal kvôli nejakému zápočtu na výške? To musí byť pekných 7 rokov. A samozrejme, Fero. Prepáč, že som Ti nikdy nenahral ten Gomez a Jeffa Buckleyho. Aspoň som Ti mohol vrátiť čisté kazety. Ani neviem, či som na nich mal vôbec niečo nahraté. Kazety, to bolo dávno.
Rozmýšľal som, či a ako by sa to všetko dalo napraviť.
Prvá možnosť by bola zorganizovať niečo ako burzu putujúcich vecí, presný dátum, presné miesto, všetci ušetria kopu času. A na konci jedna veľká party. Má to len tú chybu, že sme sa všetci rozliezli po svete, takže jedine cez Vianoce. Ešte že ich máme.
Druhá možnosť je komornejšia. Raz cez víkend si sadnem, spravím inventúru všetkých putujúcich vecí, čo nájdem a všetky ich vrátim tým, od ktorých som ich dostal. A keď už s nimi budem, pokecáme a spýtam sa i na vlastné veci. Pár sa určite niekde nájde. A možno tým spustím lavínu navracania vecí na ich pôvôdné miesto a každý vráti všetko každému.
Nie som si však istý, či pravé miesto putujúcich vecí nie je presne tam, kde práve sú. Či neožívajú tým, že do nich ľudia vkladajú svoje pocity a nezískavajú tak vlastnú dušu. A keď už ju majú, či zrazu nezistia, že sú telom i dušou pútnici a domov sa vracajú, len keď sa im samým zachce.
A my zatiaľ stále čakáme.
Ja aj moji známi.
