Už ako malý chlapec som ich miloval. Chodieval som do kníhkupectiev a antikvariátov snáď každý deň a prehrabával sa v nich. Čítal som obaly načrtávajúce dej, listoval v nich a plánoval, ktorú si za vreckové kúpim najbližšie. Kontroloval som prírastky v obľúbených žánroch a občas si čosi impulzívne vybral. Všetky predavačky ma už poznali a prisahal by som, že sa nado mnou občas i pobavene uškŕňali. Vytvoril som si akýsi knižný okruh, ktorý som párkrát týždenne prebehol, jeden obchod za druhým. Každé nové kníhkupectvo bolo výzvou a jeho knihy neprebádaným územím. Dnes už viem, že to, čo ma k nim neomylne lákalo, bola ona. Vôňa knihy. Parfum de Livre.
Občas som počas týchto návštev otvoril ich stránky len preto, aby som medzi ne nebadane mohol strčiť nos,nasať ich vôňu a opájať sa ňou. Pretože knihy, ako som už spomínal, knihy voňajú.
Voňajú zvedavcom a voyeurom ľudských duší, voňajú všetkým večným hľadačom. Nové omamne voňajú čerstvým papierom a všetky spolu zas očakávaním nepoznaných i dôverne známych svetov, voňajú unikátne ako myšlienky, čo do nich ukladáme. Voňajú suchopárnosťou skrípt i pestrosťou románov, voňajú túžbou po vedomostiach i odpoveďami, ktoré dávajú. Voňajú vytúženými i nesplnenými snami, voňajú históriou ako aj ilúziou budúcnosti. Voňajú bolesťou drám i láskou červených knižníc, voňajú ideológiami rovnako ako slobodou. Voňajú ľudskou fantáziou a jej príbehmi, voňajú neutíchajúcou nádejou v lepší svet i nostalgickými spomienkami na ten minulý. Voňajú informáciami encyklopédií a dôvtipom detektívok, voňajú rovnako faktami dokumentov ako i abstraktnými pocitmi umelcov.
Voňajú vášňou aj zo sveta únikom, voňajú básňou a občas i technikou.
Voňajú hnevom i výbušným smiechom, voňajú cnosťou i porna hriechom.
Voňajú radou a niekedy zradou, voňajú klamstvom a zároveň pravdou.
Voňajú ako všetko, čím sme, čím sme boli a čím chceme byť, ako naše slabosti i naša sila, ako všetko, čo nás robí ľudmi, v dobrom i v zlom. Voňajú mnou a voňajú vami. Voňajú nami všetkými.
Nemôžem ich mať nerád.
