Je morálne si kupovať pokoj?

Pred niekoľkými rokmi chodil za mnou „kamarát“ Karči. Ani som ho veľmi nepoznal, ale stále mi hovoril : Kamarát nemáš mi požičať stovku? Neodišiel, kým tú stovku nedostal. Na druhý deň mi peniaze vrátil, ale na tretí deň si prišiel vypýtať dve stovky. Nedalo sa ho nijako zbaviť, kým som mu tie peniaze nepožičal. Opäť ich vrátil. Aby sme sa rozumeli, v tom čase som cez prázdniny pracoval na mieste, kde za mnou mohol prísť a otravovať ma bez toho aby som ho mohol vyhodiť. Jednoducho som nemal na výber. Tieto pôžičky sa opakovali najbližšie tri dni. Jediný rozdiel bol v tom, že si už požičiaval a vracal tri stovky. Jednoducho som s ním každodenne strácal minimálne hodinu času a hlavne moje nervy. Povedal som si, že jediný spôsob ako sa ho zbaviť, je požičať mu aspoň tisícku a určite sa už tak skoro nevráti. Mal som pravdu. Nevrátil sa už nikdy. Ale ten pokoj, ktorý som si „kúpil“ stál za všetky peniaze. Cítil som sa ako víťaz. Aj keď si aj ja myslím, že niečo také by sa za peniaze kupovať nemalo, dá sa to. Bohužiaľ je to tak. Našťastie sa, ale ešte stále nedá kúpiť všetko.

Bronislav Bátor Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny