Prežil som svoju smrť, Labuda je na tom horšie

Punto bolo služobné a malo letné pneumatiky. Pri spiatočnej ceste z jednej konferencie v Nitre, som neďaleko Hliníku zašiel trochu bližšie ku krajnici, kde bol poprašok zmrznutého snehu a dostal som sa do šmyku, vďaka ktorému som skončil v betónovom mostíku nad priekopou. Autíčko vhodné svojou konštrukciou na kotrmelce, ich aj urobilo. Jediné čo ma vtedy zachránilo boli pásy. Pri poslednom dopade auta som dopadol v polohe sediac aj ja, čo mi spôsobilo kompresnú zlomeninu L2 stavca a rozdrvilo zopár kostičiek na chodidle ľavej nohy, ktorá bola spolu so sedacou časťou tela, prvou končatinou ktorá spoznala zákon gravitácie.Rekonvalescencia trvala do veľkonočných sviatkov, ale prebehla v pohode. Fyzické následky ostanú do konca života. Čo sa týka psychických následkov, trvalo ešte 5 mesiacov kým som sa posadil za volant. Stále sa radšej nezdržiavam pri krajnici, ale ináč pohoda. V pondelok som napísal blog Letné gumy = zabijak, to bol možno jeden z ďalších prejavov následkov. Ale to by asi tak malo byť všetko čo sa týka psychických následkov.Viem si len trochu predstaviť, aký psychický dopad môže mať na pána Labudu, havária z minulého víkendu. V nemocnici som zažil „ spolupacienta“, čo spôsobil haváriu s následkom úmrtia druhej osoby. Naozaj to bolo dosť ťažké, empaticky cítiť s ním v jeho trápení a pocitoch, ktoré hraničili s pocitmi o ukončení života. Prešlo veľa rozhovorov počas, ktorých som veľa krát prízvukoval, že to nemohla a nebola jeho chyba, ktorá bola príčinou úmrtia. Čas lieči. Naozaj to je tak, ale bez pomoci inej osoby, by sa toho správneho času, ktorý vylieči, nemusel dotyčný ani dožiť.Ak pán Labuda čítal, nielen články o nehode, ktorú spôsobil, ale aj reakcie ľudí napríklad na idnes.cz, muselo mu to aspoň trochu pomôcť. Stačí malý počet ľudí, ktorí podporia svojim názorom o tom, že príčinou úmrtia nebol vodič, aby sa cítil len o trošíčku lepšie. Nechcel by som byť v jeho koži.