Rodinné zázemie, pocit bezpečia či podpora dospelých často ovplyvňujú viac, než sa na prvý pohľad zdá.
A predsa sa niektoré príbehy vyvíjajú inak, než by okolnosti naznačovali. Niekedy totiž medzi to, čo je dieťaťu dané, a tým, čo môže dosiahnuť, vstúpi niekto navyše.
Rovnaké lavice, paralelné svety
Podľa posledných údajov EU-SILC čelí na Slovensku riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia 22,6 % detí do 17 rokov. Výsledky medzinárodného testovania PISA zároveň dlhodobo ukazujú, že náš vzdelávací systém tieto rozdiely nevyrovnáva – rodinné zázemie u nás ovplyvňuje úspech v škole výraznejšie než vo väčšine krajín OECD.
Za percentami sa však neskrývajú abstraktné kategórie, ale konkrétne deti a ich príbehy. Skutočné deliace čiary zostávajú až do posledného zvonenia neviditeľné. Kým jedny sa vracajú do prostredia, ktoré im poskytuje stabilitu a bezpečie, na iné tieto elementárne istoty doma nečakajú.
Hovoríme o deťoch, ktoré navštevujú nízkoprahové zariadenia alebo dočasne žijú v krízových centrách. Nepriaznivé podmienky sa postupne premietajú do toho, ako vnímajú samy seba, čo od života očakávajú, a či si vôbec dokážu predstaviť budúcnosť, ktorá presahuje ich momentálnu situáciu.
Keď mozog neobsedí
Sústrediť sa na školské učivo je luxus, ktorý si preťažený detský nervový systém v stave neistoty často nemôže dovoliť.
V škole si však oveľa častejšie všímame výsledok. Horšiu známku, nesústredenosť, výbuch hnevu alebo zdanlivú stratu motivácie. Oveľa menej vidíme to, čo sa za týmito prejavmi skrýva.
Málokedy ide o neochotu učiť sa alebo rešpektovať autoritu. Oveľa častejšie je myseľ dieťaťa zamestnaná naliehavejšími otázkami než tými, ktoré sú napísané na tabuli.
Výskumy dlhodobo potvrdzujú, že chronická neistota a stres zásadne ovplyvňujú spôsob, akým dietské vnímanie funguje. Ak dieťa venuje veľkú časť energie zvládaniu náročnej životnej situácie, na učenie, sústredenie či plánovanie jej jednoducho zostáva menej.
Školský neúspech preto často nie je dôkazom nedostatku schopností ani chýbajúceho potenciálu. Býva skôr viditeľným prejavom záťaže, ktorú si dieťa prináša do triedy každý deň.
Obyčajná mágia bezpečných vzťahov
Keď sa vývinová psychológia snažila pochopiť, prečo niektoré deti zvládajú nepriaznivé okolnosti lepšie než iné, dlho sa sústreďovali najmä na vlastnosti samotného dieťaťa. Predpokladalo sa, že odpoveď stojí a padá na povahe, genetike či vrodenej sile osobnosti. Akoby odolnosť bola akýmsi balíčkom, s ktorým sa buď narodíte, alebo máte jednoducho smolu.
Postupne sa však ukázalo, že odpoveď je oveľa jednoduchšia aj zložitejšia zároveň.
Psychologická odolnosť – reziliencia – nevzniká vo vákuu. Formuje sa vo vzťahoch a prostredí, v ktorom dieťa vyrastá. Je to skôr proces, ktorý dynamicky mení schopnosť človeka kráčať vpred napriek prekážkam.
Profesorka Ann Masten tento princíp pomenovala výrazom ordinary magic – obyčajnú mágiu. Nie preto, že by išlo o niečo výnimočné, ale preto, že odolnosť často vyrastá z vecí, ktoré by mali byť prirodzenou súčasťou každého detstva: z bezpečných vzťahov, pocitu istoty a vedomia, že existuje niekto, na koho sa možno spoľahnúť.
K podobným záverom dospela aj psychologička Emmy Werner. Počas desaťročí sledovala deti vyrastajúce v náročných podmienkach a hľadala odpoveď na otázku, prečo sa niektorým z nich napriek prekážkam podarilo vybudovať si stabilný a naplnený život.
V mnohých príbehoch sa opakoval jeden spoločný menovateľ: pri každom dieťati, ktoré napriek náročným podmienkam našlo cestu k stabilnému životu, stál aspoň jeden dospelý človek, ktorému na ňom úprimne záležalo.
Nemusel to byť rodič. Mohol to byť učiteľ, tréner, vychovávateľ alebo sused.
Niekto, kto investoval svoj čas. Niekto, kto bol spoľahlivo nablízku. Niekto, kto dieťaťu opakovane dával najavo, že na jeho príbehu záleží.
Práve z tejto myšlienky vychádza aj program Som tu pre teba, ktorý stavia na jednoduchej, no často prehliadanej sile pravidelného vzťahu.
Som tu pre teba
Program prepája dospelých dobrovoľníkov s deťmi, ktoré navštevujú nízkoprahové zariadenia alebo dočasne žijú dočasne v krízových centrách v Bratislave.
Pravidlo je jednoduché: jeden dobrovoľník sa počas školského roka stretáva s jedným konkrétnym dieťaťom približne jednu až dve hodiny týždenne.
Niekedy spolu píšu domáce úlohy. Inokedy sa rozprávajú, čítajú, hrajú hry alebo sa stretávajú na spoločných akciách, ktoré program počas roka organizuje. To najdôležitejšie sa však často neodohráva v samotnej aktivite, ale vo vzťahu, ktorý postupne vzniká.
Vo vedomí, že existuje niekto, kto príde aj budúci týždeň. A ten ďalší tiež. A práve takéto vzťahy dokážu meniť životné trajektórie.
Ako opisuje koordinátorka Mirka z organizácie Ichtys:
„Program vnímam ako zmysluplnú podporu detí, ktoré potrebujú individuálny prístup pri vzdelávaní. Za úspech programu považujem skôr tie malé kroky – zmeny v ich samostatnosti, sebavedomí a ochote komunikovať o svojich potrebách.’’
V školskom roku 2025/2026 sa do programu zapojilo 50 dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ktorí vytvorili bezpečný prístav pre 59 detí. Mnohé dvojice pritom pokračujú vo vzťahu aj viac než jeden školský rok.
Aký dosah môže mať takýto vzťah, ukazuje aj príbeh Maťa a jeho dobrovoľníka Martina. Po troch rokoch spoločnej cesty sa Maťovi podarilo dostať na strednú školu. Pre mnohé deti vyrastajúce v náročných podmienkach je podobný úspech výsledkom nielen vlastného úsilia, ale aj podpory ľudí, ktorí pri nich vytrvalo stoja.
Ako sa stať súčasťou niekoho príbehu
Dobrovoľníci na svoju úlohu nikdy nezostávajú sami.
Pred začiatkom programu absolvujú prípravu a počas celého roka majú k dispozícii podporu koordinátorov, skupinové stretnutia aj možnosť konzultovať náročnejšie situácie s expertkami a expertmi.
Nie je potrebné mať psychologické či pedagogické vzdelanie. Dôležitejšia je ochota venovať svoj čas a byť pre jedno dieťa stabilnou súčasťou týždňa.
Bratislavské dobrovoľnícke centrum čoskoro otvára nábor nových dobrovoľníkov a dobrovoľníčok na ďalší školský rok.
Ak vás zaujíma, ako program funguje v praxi, a čo môže priniesť deťom aj samotným dobrovoľne doučujúcim, prvým krokom môže byť júlová Zoznamka s dobrovoľníctvom, venovaná programu Som tu pre teba.
Počas stretnutia sa dozviete, ako program funguje, akú úlohu zohrávajú dobrovoľníci a dobrovoľníčky v živote detí a aký význam môže mať aj niekoľko hodín mesačne venovaných jednému dieťaťu. Priestor dostanú aj ľudia, ktorí si programom prešli a podelia sa o svoje osobné skúsenosti. Viac o zoznamke a možnosti registrácie nájdete na tomto odkaze.
Na Zoznamke sa zároveň dozviete viac aj o nábore nových dobrovoľníkov a dobrovoľníčok do programu. Náborové stretnutia pre školský rok 2026/2027 budú prebiehať od 4. augusta, ďalšie termíny budú nasledovať 1., 2. a 3. septembra.
Ak máte viac ako 21 rokov a viete si predstaviť, že počas školského roka venujete jednu až dve hodiny týždenne dieťaťu, ktoré potrebuje podporu, možno hľadáme práve vás.
Nie preto, že by ste mali všetky odpovede.
Stačí ochota byť niekomu nablízku.
Byť človekom, ktorý príde aj nabudúce.
Človekom, ktorý môže úprimne povedať:
Som tu pre teba.
Pripravila a spracovala Bibiána Antonínová, spolupracovníčka a dobrovolníčka BDC
