Tráviť čas s niekým je pre deti oveľa dôležitejšie ako mať dobré známky

Mnoho detí, o ktorých často ani nevieme, zažívajú vo svojich životoch situácie, keď ich rodičia zápasia s chudobou, stratou domova a pošramotenými vzťahmi. A preto sa ich domovom stávajú na dlhé obdobie krízové centrá. A zrazu tam môžu stretnúť človeka, ktorý im pomôže s učením a ukáže, že ten život môže byť aj úplne iný. A presne o tomto je projekt Bratislavského dobrovoľnícke centra s názvom Som tu pre Teba. Viac nám o ňom povie jeho koordinátorka Karolína Mlynková.

👉 Rozhovor si môžete prečítať alebo vypočuť v našom krátkom podcaste Dobrovoľnícka 12-minútovka.

Nájdete ho aj na: Spotify či Anchor.

Čo robia dobrovoľníci v rámci projektu Som tu pre Teba?

Dobrovoľníci sa stretávajú s deťmi v zariadeniach každý týždeň počas celého školského roka. Zabezpečujú doučovania, ktoré štandardne trvajú 1 - 2 hodiny v závislosti od toho, čo konkrétne dieťa potrebuje. Program je našitý na potreby jednotlivých detí, je veľmi individuálny. Doučovanie je systematické a dlhodobé a toto všetko sa starajú dobrovoľníci.

Aké predmety sa najčastejšie doučujú?

Je to naozaj veľmi rôzne. Veľmi to záleží na deťoch. Niektoré majú ťažkosti s materinským jazykom, často majú problémy s cudzími jazykmi, nechýba ani matematika či prírodné vedy.

S koľkými krízovými centrami spolupracujte?

V súčasnosti spolupracujeme so šiestimi zariadeniami – ide o zariadenia, ktoré poskytujú svoje služby pre deti, prípadne pre deti a ich rodičov. Spolupracujeme s Centrom pre deti a rodiny v Bernolákove, s Centrom rodiny v Dúbravke (komunitné centrum), s nízkoprahovými službami pre  deti a mládež Ichtys. Máme spoluprácu s Fortunáčikom v Dúbravke, Repulsom v Petržalke a Dúhou vo Vrakuni.

Čo všetko majú za sebou deti, s ktorými sa dobrovoľníci stretávajú?

Tieto deti vyrastajú v trošku neprirodzenom prostredí, než tie bežné, ktoré poznáme. Stretávajú sa s rôznymi životnými situáciami už od malička. Či už je to chudoba alebo nedostupnosť či absencia ich vlastných rodičov, ak hovorím o deťoch, ktoré sú umiestnené v centrách pre rodiny – v bývalých detských domovoch. Ďalej sú to deti, ktoré vyrastajú v neúplných rodinách a ich životné prostredie je netypické, keďže vyrastajú v pobytových službách, čo iné deti bežne nezažívajú.

Keďže deti sa nachádzajú vo veľmi ťažkých podmienkach, tak je veľmi dôležité, aby boli dobrovoľníci zaškolení ako s deťmi pracovať. Ako vyzerajú tieto školenia a čo sa tam dobrovoľníci učia?

Školenia mávame štandardne dvakrát ročne. Sú to také kratšie školenia, ktoré sú zamerané na pedagogické tipy a triky ako učiť deti. Nie všetci naši dobrovoľníci sa predtým už stretli s doučovaním, no veľká časť z nich túto skúsenosť už má. Každopádne sa zameriavame na to praktické – ako pracovať s deťmi, ako ich učiť a čo ich učiť. V druhom rade sú tie školenia zamerané aj na motiváciu dobrovoľníkov alebo na ich hranice, teda na spôsob akým pracujú s tými deťmi. Takže nie je to len o tom pedagogickom, ale aj o tom ako pristupovať k deťom, ktoré vyrastajú v špecifických podmienkach.

V rámci doučovania môže dôjsť k nepredvídateľným situáciám, preto mávate s dobrovoľníkmi aj supervízie. Ako prebiehajú a prečo sú potrebné?

Supervízie sú skupinové stretnutia, ktoré mávajú naši dobrovoľníci k dispozícii dvakrát ročne.  Spolupracujeme s nimi s našou dlhoročnou skúsenou supervízorkou Martou Špalekovou, ktorá zabezpečuje pre našich dobrovoľníkov bezpečné prostredie, aby sa mohli zdieľať. Supervízia je vlastne priestor, kde dobrovoľník môže priniesť nejakú svoju tému alebo problém, ktorý nastal pri doučovaní a nevie ho úplne vyriešiť a rád by ju prebral s osobou, ktorá má nadhľad na tou situáciou a dlhoročné skúsenosti s deťmi. Supervízor sa pozrie z nadhľadu na ten problém a prináša nejaké tipy a triky ako dobrovoľník k nemu môže pristúpiť.

 Vedela by si povedať aj konkrétny príklad, že s čím mal dobrovoľník problém a ako sa potom vyriešil?

Dobrovoľníci mávajú často problém s veľkými očakávaniami od detí.  Veľakrát sa stane, že sú frustrovaní z toho, že to doučovanie nejde úplne tak ako by si predstavovali alebo, že tie deti  neprechádzajú takým progresom ako by oni chceli alebo nemajú také výsledky ako by si predstavovali. Z toho sú potom dobrovoľníci niekedy frustrovaní, lebo majú pocit, že robia niečo zle.  Tá supervízia im vlastne hovorí, že sa musia ako keby  prispôsobiť tomu dieťaťu a ísť takou rýchlosťou ako potrebuje dané dieťa. Vôbec nezáleží na to či si dieťa svoj prospech zlepší o dva stupne alebo o pol stupňa alebo si ho zhorší, ale ide o ten proces a o ten čas, ktorí dobrovoľníci tým jednotlivým deťom venujú, to je tá dôležitejšia časť.     

To, že sú s niekým je oveľa dôležitejšie ako to či majú jednotku, dvojku, trojku alebo  štvorku... Napadá mi ešte pri supervíziách – či sú dané nejaké otázky, ktoré sa môže pýtať dobrovoľník dieťaťa, a ktoré už by sa nemal, lebo to zasahuje do jeho súkromia. Môžu sa vôbec dobrovoľníci rozprávať o súkromí s dieťaťom alebo nie?

Dobrovoľníci sa môžu rozprávať o súkromí dieťaťa, s tým ale, že vedia, že k nim musia pristupovať veľmi citlivo. Štandardne máme dobrovoľníkov nastavených tak, že oni sami sa detí nevypytujú. Ak si deti s nimi naviažu dobrý vzťah, tak niektoré sú schopné rozpovedať svoj životný príbeh hneď na prvom stretnutí. Niektoré deti sa otvárajú ťažšie a náročnejšie, je to pre ne neprirodzené a nehovoria o tom.  Doučovanie im práve prináša priestor, aby na chvíľu nemuseli riešiť tie rodinné problémy a životné situácie, s ktorými sa stretávajú. Zatiaľ som sa nestretla s tým, že by sa dobrovoľníci vypytovali príliš alebo, že by nejakým spôsobom prekročili hranice. Myslím si, že pristupujú k tomu veľmi citlivo  a sú nastavení na to, čo deti jednoducho potrebujú.

Ak by sa chcel niekto do Som tu pre Teba zapojiť, ako tak môže urobiť?

Dobrovoľník alebo dobrovoľníčka sa môže prihlásiť cez naše Bratislavské dobrovoľnícke centrum na adrese somtupreteba@dobrovolnictvoba.sk. Výberové nábory prebiehajú najčastejšie na začiatku školského roka, teda vždy v septembri. Vo veľkom ich propagujeme, takže treba sledovať náš web a sociálne siete, tam budeme zverejňovať termíny náborov. Občas sa nám stane, že nám počas školského roka vypadne nejaký konkrétny dobrovoľník alebo navyšujeme počet detí zaradených do programu a vtedy robíme nábory aj na prelome školských rokov alebo počas školského roka.

Je veľký záujem o doučovanie detí v krízových centrách?

V súčasnosti je veľký záujme o projekt. Napríklad na poslednom nábore sme mali oveľa počet dobrovoľníkov alebo ľudí, ktorí sa zaujímali o dobrovoľníctvo, ako sme reálne potrebovali.

Kaji, povedz tým, ktorí možno váhajú či sa zapojiť do dobrovoľníctva, tak čo im môže dať či už v projekte Som tu pre Teba alebo celkovo?

Ja sa zameriam na projekt Som tu pre Teba. Myslím si, že dobrovoľníci sa môžu naučiť veľkému množstvu soft skills – mäkkých zručnostiam, ktoré im poskytuje dlhodobý vzťah s dieťaťom, ktoré vyrastá v špecifických podmienkach. Naučia sa napríklad konzistentnosti, zodpovednosti či kreativite pri vytváraní doučovaní, tak aby bolo zaujímavé pre deti. Dobrovoľníci sa môžu naučiť ako si vytvoriť vzťah s dieťaťom, že vedia byť veľmi užitoční konkrétnemu dieťaťu v konkrétnej životnej situácii, tým, že sú mu k dispozícii.

Ak sa Vám zdá projekt Som tu pre Teba zmysluplný a radi by ste ho finančne podporili, budeme radi, keď tak spravíte cez našu darovaciu stránku.

Veľmi si vážime Vašu pomoc ❤️ Chápeme, že dnes to nemá jednoduché nikto.