Koľko ľudí, vecí, miest na mape sveta mám rád! Koľko nerád! Koľko slov už som rozhádzal s kamienkami z brehu do vody a vždy sa mi vrátili len kruhy. Len kruhy? Mamka. Sestra. Prvý kamarát na život a na smrť. Moj prvý strom a prvý psík. Morský breh. Lúčka za domom, ktorý už nestojí. Čas plynie. Dnes ako lenivý potočik. Zajtra ako povodeň. Mamičku, sestru i kamaráta na život a na smrť odniesli anjeli do veľkého svetla. Psík spí pod stromom mojho detstva. Možno na mňa čaká u svojho psího láskavého Boha. Raz mi zasa oblizne nos, zašpiní nohavice, zakrúti chvostom a brechne:"Tu som, človek. Tak zasa spolu."
Poďme sa ľúbiť ako stromy s hlinou/ aspoň raz vyrásť možno do neba/ Napíš mi na pleť perami a slinou/čoho nám treba čoho netreba/
Zoznam je krátky Ty Ja Možno svetlo/ Žiarivé ticho medzi slovami/ a možno vtáča ktoré neodlietlo/ do búrok žitia kamsi od mamy/
Poďme sa dotknúť ako prví ľudia/ stromov a dúhy Kože mesiaca/ poďme sa ľúbiť kým nás nezobudia/Zajtrajšok možno všetko postráca/
Žijem a bývam v Prahe, píšem poéziu, prózu, všeličo. Fotografujem. Ľúbim, nemám rád, hladkám, provokujem, verím. Zoznam autorových rubrík: Poézia, próza, Tí, ktorých mám rád, Nezaradené, Ekológia, príroda, Spoločnosť
