A vôbec pozorovať ľudí je veľká sranda. Naozaj sa dá veľa vyzistiť.
Čo si ja všímam na ľuďoch, ktorých stretávam, je DRŽANIE TELA (napovie veľa o sebavedomí), VÝRAZ (oči sú ako kniha, dá sa z nich čítať, je krásne vidieť tú hĺbku a naopak hrozné vidieť tupý výraz, ktorý sa nedá zahrať), PODANIE RUKY (taktiež to ma súvis so sebavedomím, úprimnosťou, osobnosťou človeka), HLAS (tak to je asi pre každého individuálne - toto ani nekomentujem, hlas mi jednoducho musí „znieť“ a pohladiť na duši svojou „farbou“), ďalej VôŇA (nechcem pôsobiť nízko a povrchne, ale veľakrát je to pre mňa to rozhodujúce.....priznám sa, že niekedy mi ulahodí aj vôňa príjemného parfumu prepletená s arómou cigariet...hm).
Milujem úsmev. Nie je nič krajšie, ako keď sa ľudská bytosť usmeje. Úsmev dokáže zázraky. Ak sa na teba niekto pekne usmeje, v tom momente, nech ti je akokoľvek mizerne, jednoducho nemôžeš reagovať inak ako taktiež úsmevom. Aspoň v ten malý okamih je tvoja myseľ oslobodená od ťažoby akéhokoľvek druhu. Je to podľa mňa jeden z najpríjemnejších okamihov. Sú aj iné chvíle, kedy sa úsmev dostaví sám od seba a nedá sa mu vyhnúť (nie že by som to chcela). U mňa je to v prípade, ak vidím tehotnú ženu alebo dieťa. Nech sa deje čokoľvek a myslím na čokoľvek, tieto dve bytosti ma vždy dostanú. Neviem, možno je to tým, že predstavujú zrod, život, nový začiatok....
Čo mám rada a bez čoho sa nezaobídem....Hudba. Tak bez nej si neviem predstaviť ani deň. Aj keď ju práve nepočúvam, znie mi v hlave. Jednoducho je všade okolo mňa. Cítim jej rytmus. Tanec, nádherný neverbálny prejav, reč tela. Komunikácia. V neobmedzenom čase a množstve. Milovanie. Dotyky a bozky....hm, tak to je najerotickejšia vec, aká môže byť. No a samozrejme najideálnejšia je kombinácia všetkých týchto spomenutých veci a dvoch spriaznených duší....
