V poslednom príspevku som spomínala človeka, ktorého som v máji stretla. Napísala som Vám, že ak čakáte happyend, zatiaľ sa nekoná. To bolo vtedy a je to tak aj dnes. Nič podstatné sa odvtedy v našom vzťahu nezmenilo. Až na detail, o ktorom sa dozviete o chvíľu. Stále si rozumieme, stále máme témy, o ktorých dokážeme hodiny debatovať, zasmiať sa spolu....
Zrazu sa však ocitáte v situácii, ktorá Vás nedobrovoľne a možno nevedome prinúti robiť a hovoriť veci, ktoré by ste za normálnych okolností nerobili a nevyslovili. Ak je na oboch stranách všetko ok a máte úprimný vzťah, je to v poriadku. Ale ak nie, slová a činy Vám zaručia jasný začiatok konca. Konca vzťahu, ktorý by sa možno rozvíjal tou správnou cestou, ale Vy to pokazíte. Ani neviete prečo a ako, ale nemôžete si pomôcť... Kde nie je láska, nie je ani vôľa.
O to ťažšie je to vo chvíli, keď sa daný problém už netýka len Vás dvoch, ale aj tretej bytosti. Malého stvorenia, ktoré ani len netuší, čo sa tam vonku deje. Zatiaľ čo si „ono“ spokojne čerpá lásku od mami, v cudzom svete sa rozhoduje aj o jeho osude. Jediné čo viem je, že akokoľvek to s nami dvomi dopadne, malý (síce neplánovaný, ale určite vytúžený) zázrak, milujem už teraz a nič to nezmení.
Držte mi/nám palce. Drobčeka privítame po zime :-)
Krásny večer všetkým!
