Ako človek pociťuje a vnímašťastie? Asi každý rovnako. Rôzne sú len situácie, ktoré to vyvolávajú.
V podstate by som mala byťšťastná. Mám super rodinku, zdravie a síce málo, ale zato skvelých priateľov.Aj práca zatiaľ predstavuje to, čo som očakávala.
Hm......Ale áno, absolútnešťastie existuje...chcem byť bláznom :-)
Prečo (nie) sme spokojní...
Je malo takých ľudí, ktorí súspokojní s málom. A nemyslím, že keď si nevystačím s málom som náročná. Veď toje predsa pozitívne, keď si to človek uvedomí. Mala by to byť pre každého akásihnacia sila na dosiahnutie toho, po čom túži. Treba si uvedomiť svoju cenu.Zaslúžime si predsa od života maximum. Život je darom a dar si treba užiť.Netreba sa vzdávať vecí, pocitov, ktoré nám momentálne možno nechýbajú, lebo vkonečnom dôsledku chýbať začnú….
Vsuvka len tak.....(about meagain)
Vždy keď mi bolo mizerne sompísala listy. Keď ma niečo trápilo, jednoducho som to hodila na papier azničila. Je ťažké uveriť, že to naozaj funguje! Človeku sa tým, že to dá zoseba takýmto spôsobom von, veľmi uľaví. Robila som to často a vždy to boloadresovane akejsi tretej (neurčitej) osobe. Niekedy sú totiž veci, o ktorýchnechceme hovoriť s blízkymi. Buď im nechceme robiť ďalšie vrásky alebo lenjednoducho nepotrebujeme, aby nás niekto ľutoval. Ľutovanie (aspoň u mňa)zdvojnásobuje „bolesť“ a tým predlžuje aj čas hojenia. Potrebujeme sa z tohodostať a vyrovnať vlastným spôsobom.
In the end...
Veľmi rada píšem, o hocičom…Je to pre mňa absolútne uvoľnenie sa len tak „vykecať“. A určitá satisfakcia,keď viem, že sa to niekomu dobre číta :-)
