Firmu sme založili pred deviatimi rokmi. Vraví sa, že eseročku by mal zakladať nepárny počet ľudí a traja už je veľa. My sme boli piati, štyria Slováci (ja, Vlado, Marek a Jaro) a jeden v Nemecku žijúci Švajčiar (Norbert). Náš biznis plán bol jednoduchý: na Slovensku vývoj, v Nemecku predaj, vyvinieme vlastný softvér a neskôr budeme žiť z jeho predaja a servisu. Hneď na začiatku sme sa dohodli, že z predaja v Nemecku budú na Slovensko chodiť peniaze už očistené o Norbertov podiel a prípadné iné aktivity budú úplne v našej réžii. A fungovalo to. Vyvinuli sme vlastný softvérový systém, ktorého som bol hlavný architekt. Nakoniec sa z neho stal framework na návrh webových aplikácií. Ale „za vodu" sme sa s ním nedostali. Z prvých problémov nás vytrhol nečakaný obchod uzavretý v Nemecku. Druhé ťažké obdobie zasiahlo viac Norberta ako nás. Vlastné projekty nám vtedy poskytli čas na konsolidáciu obchodu v Nemecku.
Prvá naozajstná kríza prišla na začiatkom roka 2005. Norbertov obchodný nápad sa ukázal ako totálny prepadák a my sme nezvládli projekt pre českého zákazníka. V lete sme boli dokonca nútení začať s prepúšťaním zamestnancov. Aj vzťahy medzi spoločníkmi sa začali zhoršovať. Vyvrcholilo to Marekom iniciovaním „disciplinárnym konaním" voči Jarovi. Hlavným problémom boli mimopracovné aktivity praktikované v pracovnom čase a tým pádom zanedbaný projekt. Nevyzeralo to vôbec dobre. Ako blesk z jasného neba však prišla ponuka pre dvoch vývojárov (ja a Marek) na trojmesačný projekt v Prahe. Vzápätí sa Jarovi podarilo nájsť iného zákazníka. Bol to bod obratu. Vzťahy však už boli natoľko narušené, že po našom návrate, sme sa s Jarom rozlúčili. Zobral si časť prác pre nového zákazníka a založil si vlastnú firmu.
Nasledujúce roky boli roky hojnosti. S Norbertovou pomocou sa nám poradilo získať projekt z oblasti umelej inteligencie pre nemeckú firmu, Vlado našiel prácu na Slovensku, darilo sa aj v Nemecku. V tom čase som sa postupne prestal venovať nášmu produktu a sústredil som sa na ostatné projekty. Správa a vývoj nášho systému a tým aj komunikácia s Norbetom prešla na Mareka. Negatívom boli iba pozvoľne sa zhoršujúce vzťahy s Norbertom. Počas existencie našej firmy sme realizovali pár projektov, ktoré prinášali celkom slušné ročné servisné poplatky. Norbert sa však pokúšal zaviesť akési odmeňovanie na základe odpracovaných hodín (samozrejme len pre nás). Slovne nás síce stále pokladal za svojich spoločníkov v podnikaní, prakticky nás ale videl ako svojich zamestnancov. Kým to bolo iba evidovanie odpracovaných hodín bez priameho dosahu na dohodnutý podiel zo spoločného obchodu, všetko bolo ok.
Predzvesťou dramatických udalostí zo začiatku tohto roka bolo zastavenie spomínaného vedeckého projektu pre nemeckú firmu. Ten projekt som mal od začiatku na starosti ja, takže hlavná vina zo strany Norberta padla na moju hlavu. Podľa môjho názoru neprávom, keďže sme od začiatku mali problém s vývojármi (vymenili sme ich až štyrikrát). Marek spolu s Norbertom začali prejavovať akúsi platonickú nespokojnosť so smerovaním firmy. Norbertovi sa nepáčil jeho slabý vplyv na chod a finančné toky spoločnosti, Marekovi ani presne neviem čo. S konkrétnym návrhom však neprišli. Pritom finančná situácia firmy bola hádam najlepšia za celú existenciu. Jediný problém bol, že nám postupne odpadli tuzemské projekty a iné sa hľadali veľmi ťažko. Všetko kvôli poondiatej kríze. Nájsť nový projekt bolo Vladovou hlavnou pracovnou náplňou. Spolu sme boli na pár stretnutiach, ktoré síce vyzerali nádejne, ale nakoniec z nich nič nevzišlo. Marek sa ticho venoval nášmu produktu a komunikácii s Norbertom. Ani vo sne by ma však vtedy nenapadlo, že moje a Vladove dni vo firme sú už spočítané.
Všetko to nabralo rýchly spád tesne pred a počas februárovej návštevy Norberta na Slovensku. V piatok sme sa od Mareka dozvedeli, že sa Norbert chystá založiť novú firmu, kde by mal väčšinový podiel, že si berie náš spoločný produkt a všetkých klientov. Zároveň že oslovil Mareka s ponukou na spoluprácu. Marek, na naše veľké prekvapenie, ponuku prijal. Potom už nebolo cesty späť. Norbert nám ešte vysvetlil, že je to preto, aby sme si konečne mohli robiť, čo chceme a že sme zlyhali v zháňaní nových projektov. Paradoxne si vybral Mareka, ktorý sa o to ani nepokúsil a odkopol Vlada, ktorý priniesol do firmy viac projektov a peňazí ako on sám. Marek zaujal postoj mŕtveho chrobáka: to všetko Norbert, ja som sa len potreboval zabezpečiť. Bol to jeden z najhorších dní v mojom živote.
V sobotu, po čiastočnom spamätaní sa zo šoku, sme vyrukovali s protinávrhom. Jediné rozumné východisko sme videli v predaji našich podielov Norbertovi, čo po krátkom premýšľaní prijal. V nedeľu som si zbalil všetky svoje veci a odišiel. Ešte celý nasledujúci mesiac nás Norbert držal v šachu. Na každú našu pripomienku alebo návrh reagoval spôsobom, že ak sa nám to nepáči, založí si vlastnú firmu a bude postupovať podľa pôvodného scenára. Tak sme držali hubu a krok, až kým „obchod" neuzrel svetlo sveta. Potom už boli všetky slová zbytočné.
Zradili ma ľudia, ktorých som pokladal za priateľov. Najmä od Mareka som to vôbec nečakal. Boli časy, kedy by som za neho dal ruku do ohňa. Neviem, ako sa im teraz darí a pravdu povediac, ani ma to nezaujíma. Pre mňa už neexistujú.
