„Moje bezvíza nestačia?" - pýtam sa ho. „Víza prebíjajú bezvíza" - odpovedá, „musíte ich mať so sebou". Ja mu na to: „Mám ich v starom neplatnom pase". „Nabudúce si prineste aj starý pas" - uzatvára Američan. Ani si nechcem pomyslieť, čo by som robil, keby som starý pas odovzdal. Aj tak však tuším problém. Do starého pasu mi totiž omylom dali aj víza niekoho úplne iného. Následne ich potom označili ako neplatné, ale vysvetľuj to úradníkovi na letisku. Keď som sa o to pokúsil pri mojej prvej návšteve v US, tak ma hneď poslal na ďalšie podrobnejšie vypočúvanie.
Tentokrát som už mal objednané auto z požičovne. Z letiska do požičovne som sa pohodlne dostal kyvadlovou dopravou. Pri preberaní auta ich zaujímal iba normálny vodičský preukaz (do medzinárodného sa ani nepozreli). Ešte pár otázok ohľadom automatickej prevodovky a platenia mýta, nastavenie navigácie a bol som pripravený na svoju prvú jazdu. Na šoférovanie v Amerike som sa dobre teoreticky pripravil. Dodržuj rýchlosť, doprava môžeš odbočiť aj na červenú (ak to nie je výslovne zakázané), na nesvetelnej križovatke vždy zastaň a choď v poradí, v akom si na ňu prišiel, zaplať mýto. Základné cesty som si dokonca prešiel v Google Earth. Rýchlosť na diaľnici sa veľmi nedodržuje. So svojimi 55 MpH so bol najpomalší. S mýtom som problémy nemal a navigácia ma doviedla až do hotela, takže fajn.
Na druhý deň som si ale pripravil tažšiu skúšku. Cesta do centra Chicaga (Downtownu), zaparkovanie a cesta naspäť. Hoci bola nedeľa, premávka bola na naše pomery celkom hustá. Najväčšie starosti som si ale robil s parkovaním. Ako sa neskôr ukázalo, celkom zbytočne. V centre problém s parkovaním vôbec nie je. Množstvo parkovísk, podzemných garáží a parkovacích domov tento problém vcelku spoľahlivo rieši. Táto nedeľa mi, čo sa týka turistiky, vynahradila celý môj prechádzajúci pobyt. Navštívil som Sheddovo akvárium s 4D kinom, Prírodovedecké múzeum, Adlerovo planetárium s 3D kinom a samozrejme Willis (predtým Sears) Tower - najvyšší mrakodrap v US (do roku 1998 aj na svete). Unavený, ale so zážitkami som sa bez problémov (najmä vďaka GPS) vrátil na hotel.
Čo sa týka práce, väčšinou išlo o spoznávanie sa a úvodné školenia. Celkovo je nás štrnásť. Šesť kmeňových, osem z konzultantskej spoločnosti. Dvaja Európania (ja a jeden Francúz), ostatní Američania (viacerí s indickými koreňmi, jeden s ukrajinskými). Jednoducho taká rôznorodá zmes. V stredu večer sme sa všetci zúčastnili veľkej recepcie usporiadanej našou firmou. Veľký vyhrievaný stan, hudba, množstvo ľudí, pitia a jedla. Rozhovory s neznámymi ľudmi, podľa menoviek samí manažéri. Pristihol som sa v kúte s úsmevom na tvári a pohárikom v ruke pri džezovej hudbe rozmýšľajúc, ako som sa sem vlastne dostal. Boli to už moje druhé narodeniny strávené v Amerike a znova okorenené špeciálnym žážitkom (pred šiestimi rokmi som mal možnosť letieť malým lietadlom). Vo zvyšku týždňa som ešte navštívil „spriatelenú" konzultanskú spoločnosť v jednom z mrakodrapov v Downtowne, využil voľný vstup do Múzea vedy a priemyslu s Omnimaxom, videl Millennium Park. Nechýbali samozrejme nákupy a návšteva pravého amerického kina.
Azda najväčší adrenalín som zažil pri spiatočnej ceste na letisko. Poučený z autopožičovne som si pripravil 80 centov na mýto. Na moje počudovanie ich odo mňa pýtali už pri vstupe na diaľnicu. Ďalších 80 centov chceli pri opustení diaľnice. Tie som samozrejme už nemal a tak som prešiel mýtnicu bez zaplatenia, rovno pred objektívom kamier. Ešte nervózny z porušenia predpisov som zabudol odbočiť a tak som sa previezol desať kilometrov k ďalšiemu exitu. Medzitým som si na odpočívadle zabezpečil nejakú hotovosť na prípadné ďalšie mýto, ktoré sa už ale nekonalo. Nakoniec som nezaplatené mýto uhradil v pohodlí domova cez internet v pondelok večer. Pri odovzdávaní auta som ale čakal, že na mňa vybehnú s inou nezaplatenou pokutou za prechod križovatky na červenú. Keď som totiž pre dvoma dňami vychádzal z parkoviska pred Valmartom, využil som pravidlo o odbočovaní doprava na červenú. Neviem, či správne, pretože som kútikom oka zachytil blesk fotoaparátu, ktorý si túto moju akciu všimol. V autopožičovni však o tom nič nevedeli. Uvidím pri ďalšej návšteve Chicaga či ma neskasírujú už na letisku.
