Primárny rozdiel medzi GPL a "voľnejšími" licenciami slobodného softvéru je, že slobody, ktoré táto licencia poskytuje sa zachovávajú aj pre tzv. odvodené práce. Toto sa deje pomocou právneho mechanizmu nazývaného "copyleft" vynájdeného Richardom Stallmanom, ktorý vyžaduje, aby odvodené práce boli taktiež zverejňované pod licenciou GPL. A presne to napáda uvedená žaloba. Čo by mohol priniesť prípadný úspech tejto žaloby a postavenie GPL licencie mimo zákon ? Raj pre programátorské firmy a jednotlivcov. Mohli by totiž využívať GPL balíčky bez nutnosti zverejňovať svoj vlastný softvér pod touto licenciou. Zároveň by to bol úder pod pás pre tisíce programátorov, ktorý venovali programovaniu týchto balíčkov množstvo svojho voľného času bez nároku na odmenu (tú by za nich inkasovali iní). Nepochybne by nasledovala z ich strany rýchla odpoveď, čo by však nezachránilo už publikované veci.
GPL licencia sa však netýka len softvéru, ale aj informácií samotných. Napríklad projekt slobodnej encyklopédie – Wikipédia – je celý postavený na licencii GNU GPL. Takže informácie, ktoré tam vkladali návštevníci v dobrej viere, že budú dostupné zadarmo a pre každého by mohol niekto s malou obmenou začleniť do svojich platených produktov.
Vynára sa samozrejme aj množstvo iných otázok spojených s prípadným zrušením GPL licencie. Napríklad či váš softvér iba používa GPL balíček pre pridanie novej funkčnosti, alebo naopak je malým rozšírením pôvodného softvéru, kde je hranica a kto ju určí. Nemaľujme však čerta na stenu, ktovie ako to nakoniec celé dopadne.
