Mobilný telefón som si kúpil začiatkom leta 2003 a na jeseň sa mi pokazil. Pri volaní mobil pískal, často sa prerušilo spojenie a volaného bolo počuť trhane. Prístroj mi opravili - výmenili sluchadlo, mikrofón, preletovali anténnu časť a napružili kontakty. Keďže išlo o tri (či štyri) poruchy naraz, mal som nárok na výmenu telefónu, ale to som v tom čase ešte nevedel.
Na moje prekvapenie sa však chyby - menšieho rozsahu - prejavili čoskoro znova. Tak som ho dal opäť do opravy - niekoľko dní potom, čo som telefón obdržal. Dostal som vyrozumenie, že je všetko v poriadku a chyba sa neprejavila. Keďže som telefón potreboval, tak som si ho prevzal a používal ho.
Vo februári 2004 mi odpadlo tlačidlo z klávesnice a bol som nútený opäť navštíviť predajné miesto spoločnosti Orange v Poluse. Tentokrát mi bola vymenená klávesnica a oprava sa kvôli nedorozumeniu a meškajúcim náhradným dielom natiahla na takmer na mesiac.
V marci sa pôvodná porucha mikrofónu opäť začala výrazne prejavovať a situácia stala neudržateľnou. Znovu som sa obrátil na predajné miesto a tentokrát mi opäť vymenili mikrofón a zresetovali software. Po tejto oprave došlo v predajni k omylu. Môj telefón odovzdali inému zákazníkovi. Chybu urobil vedúci, ktorý neskontroloval výrobné číslo a meno na reklamáčnom protokole. V telefóne som mal nastavený bezpečnostný kód a zákazník ho zablokoval. To som však zistil až po istom čase, pretože základné funkcie fungovali. Následne som telefón dal opäť do opravy a napísal som reklamáciu so žiadosťou o vrátenie peňazí. S reklamáciou som nepochodil, tak som sa obrátil na Slovenskú obchodnú inšpekciu.
Zo SOI mi napísali list, v ktorom mi dávali za pravdu. Napísali však aj to, že jediný spôsob ako sa môžem domôcť svojich práv, je súd. Tak som to skúsil ešte raz, opäť som napísali reklamáciu a žiadosť o vrátenie peňazí. Spoločnosť InfoPort s.r.o (to je názov spoločnosti, ktorá prevádzkovala predajné miesto Orange v Poluse a možno ho prevádzkuje doteraz) mi odpísala, že moja reklamácia je neopodstatnená. List zo SOI však asi zabral, pretože k odpovedi priložili ešte jedno vyrozumenie, v ktorom mi ponúkali možnosť výmeny mobilného telefónu za iný. Túto ponuku som sa rozhodol akceptovať a mobil som vymenil. Svoju chybu však spoločnosť nepriznala.
Viem, že ťažko možno porovnávať neporovnateľné, ale v Západnej Európe a v USA by sa niečo podobné nemohlo stať. Poruchovosť mobilného telefónu bola očividná a zákonné predpoklady na vrátenie peňazí splnené. Navyše chyba, ku ktorej došlo, ma zbavovala zodpovednosti za stav mobilného telefónu. Cudzí človek mal môj telefón niekoľko hodín v držbe a ja som nemohol vedieť ako sa k telefónu správal. Mobil bol zablokovaný, takže mohol skúšať všeličo.
Citát z listu SOI:
Zámena Vášho mobilného telefónu Vás oprávňuje k vyjadreniu nedôvery k jeho vlastnostiam v súvislosti s jeho ďalším možným užívaním. S poukazom na tieto skutočnosti môžete žiadať výmenu alebo vrátenie peňazí. Predávajúci by mal akceptovať Vaše práva v súlade s Občianskym zákonníkom aj v záujme zachovania dobrého mena spoločnosti.
Zvláštnu reklamáciu a sťažnosť som zaslal aj spoločnosti Orange, a.s., ktorá mi však zaslala len všeobecné poučenie, že sa mám obrátiť na predajcu. Na moju sťažnosť na spoločnosť Infoport s.r.o vôbec nezareagovali. Prekvapilo ma, že im nevadilo ako sa pod ich hlavičkou správa predajca ku zákazníkom. Mimochodom, na predajnom mieste som si nikde nevšimol, že sa spoločnosť volá Infoport, ale zďaleka svietil názov Orange.
Bol som rád, že som si svoje práva aspoň čiastočne vydobyl, ale stálo ma to mimoriadne veľa času a pomerne dosť peňazí na doporučené listy, cestovné lístky a pod. Predajca jednoznačne kalkuloval s tým, že svoj boj s veternými mlynmi vzdám. Ja som to neurobil, ale koľkí áno?
P.S. Celú dokumentáciu k tomuto prípadu mám odloženú ako pamiatku na tento boj.
