Chce to čas. Čas relatívnej dĺžky. Ale viac ako čas si to vyžaduje určitú pravidelnosť. Keď nechodievam hrať futbal tak si ho nezamilujem. Môžem, ale aj povedať, že nie každý si chce nájsť čas práve na futbal, ale radšej zoberie bicykel a popreháňa ho po horách. Taktiež môžem povedať, že šport sám o sebe mi nie je blízky. Z toho môžeme usúdiť, že záleží na jednotlivcovi, čo si on sám vyberie. To, čo je mu blízke a zároveň tvrdím, že si vyberá na základe niečoho, čo cíti a niečoho, čo vychádza z jeho vnútra.
Potom môžem povedať, že jeho rozhodnutie je už vopred "vybrané" a on sa snaží iba správne vybrať z akéhosi "bohatého výkladu". Aby som to vysvetlil, predstavme si ľudské srdce, ktoré je rozdelené na veľa veľa častí, ale rôznych veľkostí. Jeho túžbou je všetky tieto časti zaplniť, lebo cíti akúsi malú radosť z každej novo naplnenej časti a preto hľadá. Lenže, tieto časti nie sú univerzálne, teda každá musí byť naplnená niečím iným.
Niekto môže namietať, že stále hľadá napr. dáky šport, v ktorom by bol dobrý a vynikol, ale stále nič... Spomeniem teda ešte raz ten "bohatý výklad". Treba jednoducho zmeniť obchod. Nemôžem si byť na 100% istý, či je šport tým, čo ma napĺňa (moju určitú časť), ale pri jeho vykonávaní niečo cítim a to je niečo úžasné.
Mnohý tento tichý vnútorný hlas ("pocit") ani nezachytia (kultúra slúchadiel do ucha, zn. vždy a všade), pričom sa k nám prihovára neustále. ...veľa ľudí o ňom dokonca ani nevie. Svet, je ako jedna veľká ulica preplnená množstvom obchodov po oboch jej stranách. Ja, idem po nej a pozerám výklady. A je len na mne, do ktorého vojdem, koľko v ňom budem a či si z neho niečo zoberiem.
