Krátka myšlienka

Nepoznám ho dlhšie ako pár týždňov a okrem niekoľkých prehodených slov ho poznám iba z videnie. Má milú manželku a často sa modlia za svoje deti. Na neokatechumenátnu cestu, tu v Taliansku, sa vydal už pred niekoľkými rokmi a určite ani len netuší, že mu nejaký slovák ďakuje za vyznanie, ktoré nás niečim spojilo. Z toho čo hovoril ma oslovilo hlavne toto: „Ako tak pozerám na svoj život po pár rokoch, odvtedy čo som sa vydal na túto cestu, vidím, že Boh mi neukazuje aký som dobrý, ale práve naopak, aký som slabý a hriešny, a ako veľmi ho potrebujem.“ Po chvíli, ako som tam tak sedel a premýšľal nad jeho slovami som si povedal: „Áno, presne viem o čom hovoríš. Toto isté zažívam aj ja.“

Po prečítaní názvu Kushnerovej knihy Keď sa zlé veci stávajú dobrým ľuďom som sa aj ja pýtal svoje prečo? je to férové a spravodlivé? Peter Kreeft mi trefne odpovedá, že dobrých ľudí niet. Ontologicky sme dobrí – stále nesieme Božiu podobu -, ale morálne nie sme dobrí. Jeho podoba v nás bola poškvrnená. Sokrates mi v skutku príde ako vhodná analógia. Jeho povestné poznaj sám seba ho priviedlo až k preslávenému viem, že nič neviem, čo ho urobilo najmudrejším človekom nielen vtedajších Atén. Analógia by mohla vyzerať nasledovne: poznaj s Bohom sám seba a viem, že nie som ani zďaleka taký dobrý, ako som si myslel. Tak ako ľudia v Aténach rozhovorom so Sokratom spoznali svoju nevedomosť, tak aj mi rozhovorom a životom s Bohom spoznáme svoju hriešnosť a nedokonalosť.

Max Kasparů mal dobrý nápad premenovať podobenstvo o márnotratnom synovi na podobenstvo o milujúcom otcovi. Tento úžasný príbeh Ježiš s túžbou hovorí aj práve nám, márnotratným synom dnešnej post-modernej spoločnosti. Nezáleží na tom ako sme hriešny, pretože stále je tu nekonečne milujúci otec, ktorý nás prijíma, odpúšťa nám a dáva nám milosť stať sa Božími deťmi v jeho nebeskom kráľovstve. Čo viac môžeme chcieť?

Boh je pripravený a čaká! Otázka znie, či sa nebojíme tej zmeny?
Akej? VEĽKEJ... pretože život s Bohom je úplne o niečom inom;-).