Jedno sa musí nechať... sloboda bola určená ako pre smiech tak úsmev. Na biologicko-fyzikálnej úrovni je úsmev napnutie tých správnych svalov, ktorým na to dá impulz nejaký ten neurón prichádzajúci do mozgu, vzhľadom na vonkajší podnet pochopený nielen očami (no neviem akú známku by mi za takúto definíciu dala pani učiteľka biológie, ale hádam pointa v tom bola :-) ). Predstavme si situáciu počas spánku: väčšina svalov pekne uvolnená, telo regeneruje, sny sa točia. Nemusí to byť univerzálne tvrdenie, ale ani úsmev počas spánku by sme podľa mňa na tvári nenašli. Alebo napríklad počas dňa, keď myslím na všetko a dokopy na nič, kráčam mestom a stretám tvár za tvárou, ktorá nie je vždy nosí "vždy-prítomný" úsmev, ktorý dokáže preniknúť. (Aby som sa vyhol neporozumeniu, chcem hovoriť o nezištnom úsmeve,... tom radostnom, spontánnom a žiaľ nie vždy prítomnom. Ani len náznakom sa netúžim priblížiť k tomu vypočítavému, malichernému, pyšnému, klamlivému a plnému strachu - to isté platí aj pre smiech).
Úsmev je voľba. Úsmev a smiech sú povolaním.
Sú doktorom a diplomatom.
Sú tým, čo premieňa a vyráža dych.
Sú slobodou, ktorú sa bojíme žiť.
Sú riekou, ktorá ťa strhne zo sebou.
Ak ich prijímaš ako dar, menia ti život a nedokážeš ich nedarovať ďalej. Ak sa ich bojíš a nedokážeš sa pre ne otvoriť, budeš ich nenávidieť, nepochopíš ich hĺbku... úsmev druhých ti znechutí deň, ich smiech ťa zaplaví nenávisťou a egoizmom.
Každý deň, každá chvíľa ti prináša možnosť výberu.
Kto si nevyberá, už si vybral. Kto si vybral, nech to úprimne a pokorne žije naplno, so všetkým, čo to prináša. Dobrá voľba oslobodzuje; teba i ľudí v tvojom okolí.
Prináša pokoj, dodáva nádej, objavuje radosť, miluje.
Život je voľba.
Tancuj, ako by ťa nikto nevidel;
spievaj, ako by ťa nikto nepočul;
miluje, ako by bol dnešný deň posledný v tvojom živote!
