Len raz sa stačí vrátiť z Narnie a užnikdy nebude nič ako pred tým.
Šatník sa stratil, vlak vykoľajila život ešte len začína.
Na tabuli názovobce ako každý iný. Autobus zastaví, vystupuje a už aj pokračujeme.
On zostal, pokračujúc vo svojej ceste príbehom. Okolo tej dedinky už mnohokrátprechádzal, ale tento raz to bolo akoby po prvé. Niekde sa stala chyba. Ten exobyčajnýnázov sa mu s niečím spojil...
Dnes okolo nej prešiel zas. Prišlo mu to ako pohľad na zlaté vlny klasov,ktorým rozumela iba líška. Nikto nechápal, len tí dvaja sa ako blázninedokázali prestať smiať od radosti.
Spoznať niekoho. Náhoda či okolnosť bez precedensu?
Všetko má svoj čas, vraví sa; vystúpila a jemu sa zlaté polia vkradli doživota bez toho aby si to všimol. Hovorili o šťastí, ale ten pocit nestačil.Prebudila v ňom túžbu po radosti; jej radosti – po postoji srdca, ktorýprebúdza k životu.
Koľko trvá pokoj v duši? Naozaj iba tri minúty dvadsať šesť ?
Hudba spája, hovorí jeden. Dokáže pripomenúť chvíľu, v ktorej sa niečo vylejedo srdca.
Trpezlivosť sa asi vždy týka dvoch. Jeden trpí jej nedostatkom a druhýv toho dôsledku.
Dá sa žiť bez očakávaní? Strach z bolesti času a samoty zaháňa dokúta. V tom ale odvaha; ruka, ktorú nečakal. Sting neprišiel, no a... (Onvedel čo robí.)
Prijal to? Rozum sa zastavil v kruhu a srdce kričí o pomoc! Chcieť pochopiťči prijať prv? Z vnútra k nemu prehovoril potichu a on toprijal. Našiel nádej v tej radosti z prijatia, aj keď sa pochybnostičasom možno vrátia.
Naučil sa aspoň niečomu? Áno.
Rozhodol sa neísť do toho sám...
