Autor: Čo tak napísať knihu??
Ja: Máš niečo konkrétne, či sa mám tváriť kreatívne?
A: Vlastne áno! Bude sa volať Prečo mám strach povedať ti, kto som?
J: Aha... no... hmm... čakal som niečo aktuálnejšie.
A: Prečo? Ja si naopak myslím, že je to až tak aktuálne, že o tom nechce nikto počuť, nie to ešte čitať či rozmyšľať.
J: Keď myslíš... Môžem teda predpokladáť, že očakávaš odpoveď na svoju otázku.
A: Samozrejme, cieľom knihy bude práve jej zodpovedanie!
J: Aha,... držím palce. Pomaly pôjdem; vieš ako.. pozval som ju na kávu, tak nech nemeškám.
A: Môžem ešte jednu otázku?
J: No že si to ty, ale rýchlo; šak vieš...
A: Aká by bola tvoja odpoveď?
J: To akože moja odpoveď prečo by som čisto teoreticky mohol mať strach povedať niekomu, kto som?
A: Yes! Napríklad, keby sa ťa to spýtala počas kávičky:).
J: Fúha, ťažké. Nepatrí to práve k otázkam, nad ktorými by som denne rozmyšľal. Vo všetkej úprimnosti ale myslím, že ten strach bude mať určite niečo dočinenia s mojim najbližšim a najhlbším svetom, ktorý často zatváram aj sebe samému, oveľa sofistikovanejším spôsobom ako na kľúčik či PINkom. "Bojím sa povedať ti, kto som, pretože keď ti to poviem, môžem sa ti znepáčiť, a pritom to je všetko, čo mám."
Ako povedal niekto niekedy niekde, že najdlhšia cesta, na ktorú sa každý človek musí vydať je práve tá, ktorá vedie k poznaniu samého seba. No a ako povedal niekedy niekde Paul Tournier, nikto sa nemôže v tomto svete slobodne rozvíjať a nájsť plnohodnotný život bez pocitu vedomia, že ho chápe aspoň jeden človek. (...) Keď chceme mať jasný pohľad na seba, musíme sa vedieť otvoriť slobodne zvolenému, dôveryhodnému priateľovi. Načúvajte všetkým rozhovorom nášho sveta - medzi národmi, ako aj medzi manželmi. Väčšinou sú to dialógy hluchých.
