Zas sa ten čas blíži, ten čas vianočný

Musím sa trochu priznať, že ma síce dedo trochu vytočil keď hovorí, že aliašská treska namiesto kapra je v pohode, ale tak proti chuti a dôchodcovskej peňaženke žiadny dišputát - požehnané sviatky aj do Enelu.

Súčasťou toho všetkého sú samozrejme aj vianočné trhy, a práve počas tých tohoročných som sa konečne dozvedel, že vianočný punč je iba varené víno s rumom, a že cigánska pečienka je aj z hydiny. Najviac ma pobavila predavačka v stánku s punčom, ktorý prekvapivo podávali ako v mužskej tak v ženskej edícii. Samozrejme, keď som sa po prvom umelohmotnom dvojdecáku dozvedel, že tajomstvo je v buď mesiačikoch manadarinky alebo jahode na dne pohára, hneď som presedlal na ženský variant. 

Je to fajn a už mi to chýbalo. Tento vianočný čas, počas ktorého sa ľudia akosi neprekvapivo dokážu viac zblížiť, otvoriť, byť bezprostrednejšími, výsť sami zo seba a jednoducho stať sa akosi ľudskejšími. Vidno to všade. Decká pôjdu spievať koledy a neotvorí im málokto, neznámi ľudia pri kadi s kaprom sa len tak dajú do reči, kolegyne v práci menia o sto duší recepty, susedia prehodia pozdrav a pár prianí pri odhadzovaní snehu, a nejak sa nám akosi viac darí narážať jeden na druhého a povedať pre zmenu aj niečo milé.

Hovorí sa, že to najpotrebnejšie pre život, to čo prináša skutočné šťastie možme iba dostať. Prajem teda sebe a nám, aby sme naplno využili tieto sviatky vzájomnosti a blizkosti na to čo najviac potrebujeme.