S kamarátkou sme už hodnú chvíľu mrzli na benzínke a na milé slovo a polozúfalý pohľad som nakoniec ukecal jednu pani, aby nás zobrala. Ojazdená mazda, asi jej mamina ako spolusediaca a kopa batožiny a tašiek na zadných sedadlách. Išla ešte natankovať a že o chvíľku sa môžeme nalodiť. Vyzeralo to už na poriadnu tlačenicu, ale nalodený stopár je šťastný stopár.
Zrazu zastavil hneď vedľa nás veľký mercedes offroadovej rady (trieda M?) s nemeckou špz-tkou. Otočím sa na Veroniku či vie trochu po nemecky, že urobíme dojem a možno nás do Bratislavy zoberie on - kam inam by už len išiel. Po prvej vete sme zistili, že "slovákom je a slovákom zostane" a že nás berie. Zostávalo sa už len "ospravedniť" pani z mazdy, že nám bude musieť odpustiť našu neprítomnosť, natankovali sme a hurá na cestu.
Hneď po predstavení sa a podaní si rúk mi bolo jasné, že sa živí komunikáciou s ľudmi a že jeho biznis bude úzko naviazaný na one-to-one rozhovory. Od pravdy to nebolo ďaleko.
Cestou padlo viacero tém: kauza gorila, mobilizácie cez sociálne siete, nespokojnosť na Slovensku a vo svete, ako zvýšiť transparentnosť a podobne.
Pri otázke, čo hovorí na novú väčšinu odpovedá, že politiku už prestal sledovať - asi kategória znechuteného občana, ktorý neverí na perpetuum ficóbile či politickú alchýmiu, ktorá vyrobí z ničoho všetko a to efektívne prerozdelí.
Napriek všetkej tej kritike, ale má svoj plán. Tvrdí, že problém vidia všetci a každý človek nejakým občianskym zmyslom vníma, že súčasný stav nie je dobrý. Veľký problém je podľa neho v utajovaní informácii, prekrúcaní pravdy, ktorá sa na verejnosť dostane vždy pokrútená a prispôsobená záujmom elity. Chcel by sa v budúcnosti zaangažovať v tom, aby sa dostali na povrch všetky machinácie za farmaceutickým priemyslom, ukázať na odvrátenú stranu energetiky a technológii a nakoniec podporiť transparentnosť a slušnosť vo verejnom živote.
Z časti je to ten starý známy Paretov princíp, kde 80% bohatstva (moci) z pravidla pripadá 20% ľudí. Dokonca by sa to dalo aj zradikalizovať. Malo by to radšej byť 100-100, 0-100 alebo 50-50?
Niekedy je ťažké uvažovať nahlas o riešení a neznieť pri tom utopisticky a nerealisticky. Je riešením "info-leaks", pri ktorom sa z asi kredibilného zdroja podarí vypustiť do éteru zatajované informácie a klamstvo na pravdu obrátiť?
A funguje to vôbec? Z vlastnej skúsenosti si pamätáme, akú mobilizačnú silu mala gorila a zmenilo sa niečo? Zmena formou "info-leaks" je skôr mediálnou delikatesou, na ktorej sa dá asi viac zarobiť ako zmeniť. Netvrdím, že je zbytočná, ale neidealizoval by som ju ako prostriedok.
Ďalšou možnosťou je začať zmenu pomaly a zvnútra ako hovoria iní? Ale je na dosť času, keď volebné obdobie tvrá iba štyri roky a "z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi"?
....
S medzizastávnou v Ivanke pri Dunaji sme sa pomaly dostali do Bratislavy. Večerný život v plnom prúde a nezostávalo nám ako sa rozlúčiť. Popriali sme si veľa úspechov, každý v tom svojom a prišla mi na rozum jedna stará Andersenova rozprávka. Cisárove nové šaty! Keď nad tým rozmýšľam, celkom to vystihuje našu dnešnú situáciu a s tým sme sa rozlúčili.
A riešenie? Každý ma to svoje, ale čo tak pre zmenu nestratiť, opätovne získať alebo oprášiť náš detský spôsob nazerania na veci okolo nás a nebáť sa zakričať: "Cisár je nahý!", pretože niekedy o tom nemusí vedieť ani on sám.
Ďakujem za stopa.
