Dieťa a sup = "zdochlina" je ľahká korisť

"Utrápený hroznými obrazmi zoSudánu." Aj touto vetou bol v istom článku opisovaný život Kevina Cartera.Tento juhoafrický fotograf a žurnalista, člen skupiny žurnalistov „ bang bangclub“, sa snažil (ako aj zvyšný traja členovia tohoto klubu) hlavne oodhalenie zverstiev apartheidu . V tejto politike išlo o rasovúdiskrimináciu černochov v štátoch, v ktorých bola uplatňovaná (predovšetkým vJuhoafrickej republike). Menejcennosť' rasy bola daná dokonca aj zákonmi, ktoréju diskvalifikujú z politického, kultúrneho a vedeckého života. Táto zláživotná situácia sa skončila až vďaka úsiliu prvého černošského prezidenta JARNelsona Mandelu a dovtedajšieho prezidenta de Klerka (obaja dostali NC zamier). Kevin Carter prichádza do Sudánu v marci 1993 zdokumentovať miestnerebelské povstanie. Zažíva tam veľký šok z videnia veľkého hladomoru abiedy,... a začal to fotografovať. Práve tu vzniká jeho najslávnejšiafotografia, za ktorú získava zakrátko Pulitzerovu cenu. Dva mesiace na tospáchal samovžadu, udusením oxidom uhoľnatým z výfukových plynov, vo vlastnomaute zaparkovanom vedľa malej rieky, kde sa často ohrával ako dieťa.

Moja otázka znie: Prečo fotograf, ktorý je na vrchole, dosiahnuc uznanie aslávu stratil zmysel svojho života a siahol si na život?

K odpovedi nám pomôže jediná vec a to jeho preslávená fotografia:



Je na nej vyhladované dieťa, ktoré sa počas hladomoru v Sudáne (1993) plazí kukilometer vzdialenému stanu OSN po jedlo. V jeho pozadí je sup, ktorý čaká ibana jedno: na "zdochlinu." Sup odlieta až keď ho fotograf odháňapreč.

Sám Kevin píše svojim rodičom v liste do Johannesburgu, po oceneníPulitzerovou cenou, s nadšením takto: "Prisahám, že som zažil aplaus akoešte nikto iný." Neskôr dodáva: "Nemôžem čakať s tým, aby som vámukázal svoju trofej. Je to najvzácnejšia vec a najväčšie uznanie mojej prácem,aké som mohol dostať..." Ako laický psychológ by si asi každý vydedukovalurčité nadšenie a hrdosť v jeho slovách, ale samovražda? Skôr aso ju spáchal,uložil za batoh na sedačke auta list, v ktorom stálo: "Je mi to veľmi,naozaj veľmi, ľúto.", a pokračuje: "BOLESŤ ŽIVOTA PREVÁŽILA RADOSŤ AŽNATOĽKO, ŽE RADOSŤ PRESTALA EXISTOVAŤ." A to je odpoveď, ktorá nám naotázku samovraždy poskytuje sám Kevin, Život tohto fotografa bol inšpiráciou ajpre režiséra Dana Kraussa, ktorého film The Death of Kevin Carter: Casualty ofthe Bang Bang Club (Smrť Kevina Cartera: Obeť Bang Bang Klubu) získal mnohoocenení.

27. júl 1993. Vo veku 33 rokov pácha samovraždu Kevin Carter - juhoafrickýfotograf a žurnalista. Mnohí tvrdia, že príčinou jeho smrti bola silnádepresia. Z čoho? Sláva a uznanie vyťažené z utrpenia a bolesti dieťa honenaplnili, ale naopak vyprázdnili. Mnoho "SLOBODNÝCH" ľudí zahynulo.Dieťa a sup je symbol, za ktorým sa skrýva mnoho ľudských osudovhladomoru v Sudáne.

Kevin Carter... utrápený hroznými obrazmi Sudánu.