Ten umelý vzduch v océčkách ma nikdy extra nenapĺňal, a tak som sa rozhodol pustiť do čítania niekde vonku na lavičke. Hneď ako som ale vyššie von, doslova sa na mňa vrhli dve “nemé” slečny či dievčatá, a strčili mi pod nos niečo ako petíčný hárok a naznačovali podpis. Odpovedal som úplne automaticky “Ďakujem, ale nie”. Vyslúžil som si za to iba vyplazený jazyk, asi ako istý druh pozdravu z ich strany.
Táto akcia či iniciatíva mi je známa a verím, že aj mnohým z vás. S podobnými aktivistami som sa už stretol v Bratislave na ceste z hl.stanice na nadchod smerom do centra. Ich reakcia bola sto a jedno. Rýchle až zúfalo naliehavé natlačenie papiera na podpisy, ktorého kvalita tlače mi pripomenula ihličkové tlačiarne a logo nejakej zastrešujúcej organizácie by ste iba ťažko našli.
Späť ale do Žiliny. Po dopití kávy a krátkom zážitku s bezdomovcom (v budúcom blogu) som sa pobral späť na stanicu. V podchode ma už ale “čakala” ďalšia partia. Tentokrát to boli traja “hluchonemí” chalani, ktorých stratégia boja za čím viac podpisov bola rovnaká. Slušne, ale s talianskym dôrazom som im vygestikuloval môj nezáujem o autogramiádu, a priznám sa, radšej som sa neodočil, aby som nemusel byť svedkom nejakého kreatívneho pozdravu aj z ich strany.
Ja osobne som presvedčený, že je to nič iné ako fejkový pokus získať podpisy pre nejakú tretiu stranu (pre nechcem radšej vedieť aký účel), ktorá im platí povedzme 50centov od podpisu, a motivovala ich k hluchonemému outlooku. Prečo? Pretože predať sa dá všetko ak u potencionálneho kupcu vzbudíte súcit, sympatiu či dobrosrdečnosť. Ak by boli náhodou skutočne hnuchonemí, situácia je o to smutnejšia.
Aký postoj k ním zaujať? Veľmi by ma zaujímal tvoj postoj, ale ja osobne som si všimol, že nikto z nich nemal žiadnu výsačku či tag kompetentnej organizácie, a úprimne pochybujem, že nejaká existuje. Najbližšie sa chystám nájsť si čas a zastaviť sa pri nič a presvedčiť sa o ich hluchonemosti. Ako? Veĺmi jednoduchou praktickou gestikuláciou typu “ja nie podpis kým vy nie seriózny doklad...ak vy nie doklad ja telefon mestská polícia... alebo pozdravujte zamestnávateľa”.
Čo bolo cieľom tohto článku? Verím, že nič iné ako nahromadené znechutenie z istej skutočnosti, ktorá si ma akosi nachádza kde sa len pohnem. Nikdy by som týchto ľudí neodsúdil, ale skôr ma rozhorčuje ten človek alebo skupina ľudí čo ich do toho navliekol a podporuje ich v tom dokonca finančne, čo im dáva satisfakciu z “dobre vykonanej práce” a mne vrásku na čele z “dobre arogantnej spoločnosti”.
Ak ste si aj vy všimli túto skupinu ľudí, budem rád ak sa podelíte o váš pohľad a skúsenosť, a určite aj vnútorný postoj ako by sa k tomu mal človek postaviť bez toho, aby ich iba slušne odbil a šiel ďalej.
Ja osobne si idem preštudovať trochu zákonodarstva z oblastí petícii a legitímnosti a podmienok podpisových akcií.
Ďakujem a pekný deň!
http://hnonline.sk/slovensko/c1-57845440-policia-riesi-falosnu-zbierku-pre-hluchonemych
