Andrej Bán, ako fotograf, ale aj ako novinár, navštívil mnoho krajín,kde, ako sám hovorí, zachytáva život bežných ľudí taký, akým vskutočnosti je. Rozprával o živote v Kosove, Pakistane, na Srí Lanke ainých zaujímavých miestach. Chcel by som, sám za seba, povedať pármyšlienok, ktoré ma počas jeho rozprávania zaujali.
Bán hovoril aj o Kosove, kde už dlhší čas pôsobí ako fotograf. Vysloviljednu zaujímavú myšlienku, že ľuďom tam oveľa viac pomôže, keď sa snimi porozprávate, ako keď im dáte neviem koľko peňazí. To je veľkápravda, ktorú môžem aj z vlastnej skúsenosti potvrdiť. Minulý rok somrobil sociologický výskum zameraný na bezdomovcov a aj podľa jehovýsledkov je práve rozhovor to, čo im pomôže viac ako naše peniaze.
Bán poukazoval aj na problém neznášanlivosti sa Srbov a Albáncov naúzemí Kosova. Situácia sa podľa neho od minulosti o dosť zlepšila, aleaj tak sú tu stále medziľudské alebo lepšie medzinárodné bariery, ktorénie sú stále prekonané. Zaujala ma aj myšlienka, že väčšinu takýchtobarier sa nedarí eliminovať hlavne z nedostatočného vzájomnéhospoznávania sa. Uzatváranie sa do seba v určitom presvedčení (oniekom/niečom) a s tým spojené aj predsudky, či nenávisť voči niekomutieto bariery určite nezboria. Preto komplexnejšie vyriešenie problémumedzi Srbmi a Albáncami na území Kosova potrvá ešte nemalú chvíľu.
Vojny sú jedna z najhorších vecí na svete a to hlavne preto, že prinej prichádzajú o život (a trpia) aj nevinní! Vytvárajú obrovskémedziľudské bariery, ktoré sa tradujú a po veľmi malých kúskoch ajznižujú. Aby ale takáto bariera padla, je potrebná ochota z oboch jejstrán. Kým na jednej strane búrajú a na druhej budujú, nikam sanepohneme. Čo potom už, ak budujú a posilňujú barieru z oboch jejstrán.
