Vybrala som sa preskúmať zimou zaprášený časopriestor, kúsoknášho vrbovského rozprávkového sveta, síce s "vôňou" rybacou, na niektorých miestach so scenériou odpadkovou. Napriek tomu teší ma... pohľadmi, divými kačicami, pokojnou vodnou hladinou, starými múdrymi stromami.
Začiatky bývajú často tmavé... Na ceste potrebujeme svetlo, nech nepotkýname sa toľko. Rodina, priatelia, Boh, dobrá kniha, tóny srdcu milej hudby... aj zelený čaj pod lampou je fajn.
To všetko prešli sme, pozeráme do minulosti so sklonenou hlavou na priateľovom pleci. Sklamania, chrasty na kolenách, bolesti hlavy, to všetko nech spomienka radosti zmarí... Zdvihni hlavu a pozri sa vpred!
A prísť až na koniec v diaľke skrytej... Tam sa raz dostaneme, tam si unavená nohy do teplej voňavej nohy namočíme...
Zem, voda, vzduch a v srdci oheň... Nech nechýba nám pri každom kroku rovnováha, s ňou človek k zemi menej často padá.
Len aby sme mali na to všetko energie dosť:)
