Bianka Dingová
V obraze
Na ulicu, lemujúcu breh rieky, prichádza pán v ošúchanej koženej bunde. Vo vzduchu poletujú drobné vločky. Pod strechou trolejbusovej zastávky si z pleca skladá malú rozkladaciu stoličku a plátenný batoh. Pomaly usádza svoje drobné telo. Spojí kolená a ruky v rukaviciach, z ktorých odstrihnutých končekov mu trčia len žlté nechty, prikladá k ústam. Jemne ich pofúka teplým dychom. Nakloní sa dopredu a trápi sa rozväzovaním uzlíka na batohu. O chvíľu už z neho vyberá skladací drevený stojan, kus plátna a paletu. Z bočného vrecka vytiahne štetec a dá si ho za ucho.
