kope JAMU v Brne. Zoznam autorových rubrík: nezmysly, myši a lienky, pseudobásne, agáta, prechádzalo sa, Súkromné, Nezaradené
„Agáta, ja by som ti radšej kúpila túto podušku," vytiahla z police malý vankúš a vložila mi ho do rúk. „Neviem," priložila som si ho k lícu a potom preskúmala dotykom. „Tak si ho teda vezmem," odpovedala som mame a hodila ho do košíka.
Agáta kráčala ulicou, prechádzala pomedzi vysoké panelové domy. Veľa okien, veľa ľudí, veľká intimita, len o sebe nedať nič vedieť. Vedľa panelákov obrovské odpadkové koše, nepostačujúce na uchovanie „pamiatok na tak dobré medové rezy.
Bol krásny slnečný deň a z neba sa sypali snehové vločky, trpká zima a chlad. Tí ľudia sa opäť guľujú, hádžu chladné hrudy snehovej hmoty rovno do tváre. Len obrániť sa, aby nezasiahli jemné rozbitné ľudské srdce.
Margaréta je Agátina priateľka. Kvitnú spolu na rovnakej lúke už štyri roky. Lúka je veľká a farebná, kvietok na kvietku, vône sa miešajú. Margaréta nemá vyvinutý čuch, ale jej vôňa je prenikavá. Po chladnej zime si Agáta nemohla nevšimnúť takúto konkurenciu. Rozhodli sa, že prenikavú vôňu budú vytvárať spolu - spriatelili sa.
Agáta, hnilá hruška v sklenej mise. Špinavá misa leží na kuchynskom stole pokrytom tenkou vrstvičkou prachu. Už dávno nikto neupratoval.
Agáta sedí v autobuse. Pozerá von oknom. Ľudia kráčajú po chodníku. Niektorí sú zamyslení, iných zjavne svet okolo seba nezaujíma. Slnko dnes na všetkých zabudlo, spí pod oblačnou perinou a nechce sa mu vstať. Agáta sedí a pozerá.
Agáta stojí pred krištáľovým zrkadlom. Pozerá sa na seba, ale seba vôbec nevidí. Vidí len hŕbu mäsa a kostí. Toto všetko vytvára človeka, homo sapiens sapiens. Je ona vôbec človek? Červená lienka, ktorej niekto v noci vygumoval bodky.
Steká potôčik po východnej strane kopca. Popri ňom sa prechádza Agáta, tá Agáta, ktorej včera niekto zlomil jej obľúbený dáždnik.
