Áno... Človek, druh cicavca, v tomto sme rovnakí všetci (nie každý si to však uvedomuje), sme deťmi našich rodičov, žijeme na jednej planéte, každý máme rozum a srdce (toto je dosť diskutabilné) z tohto pohľadu sme si rovní, bolo nám nadeleného rovnako.
Ako rok za rokom pribúda, tak aj my rastieme, priberáme, chudneme, dospievame, starneme, ale to hlavné, meníme sa, naše "ja" sa mení, naše názory, pohľady na život. Možno to tak ani neberieme, nevnímame, ale je to tak, stačí si len prelistovať hrubú knihu spomienok. Hovorí sa, že čím je človek starší, tým by mal byť rozumnejší, ale podľa mňa to vždy tak nie je. Človek má len tri možnosti, ktorými sa môže jeho cesta zmien uberať: dobrá, zlá a poprípade niečo medzi tým. Netreba zbúdať, že každý berie tieto pojmy inak. Ja sa snažím pohybovať po chodníku dobra, ale niekto mi môže oponovať, že to, čo robím nie je pre mňa dobré. Už tu sa začína preukazovať originalita ľudského tvora. Každý ma iný pohľad na veci vôkol seba, na veci pozemské i na tie, čo sú niekde mimo nás a predsa sú tam. Je zaujímavé čítať a počúvať tieto názory, snažiť sa vžit do kože toho druhého. Ešťe viac si vážim ludí, ktorí chcú mať vlastné názory a nedajú si ich ukradnúť, nenechajú si vziať kúsok zo seba.
Okrem tejto, ak sa to dá nazvať "názorovej originality", je človek aj človekom činu. Neustále niečo robíme, sedíme, chodíme, spíme, študujeme, pracujeme, tvoríme,... Niektoré veci možno robíme nútene, iné zo zvyku, vzácnejšie sú tie, do ktorých vkladáme našu lásku. V každom jednom našom skutku je náš obraz, obraz môjho aj tvojho "ja". Tieto veci zanechávajú "stopy" na ľuďoch okolo nás, na okolí, v ktorom žijeme. Každý človek má v sebe niečo, čo nemá nik iný, niečo, čo tento svet potrebuje a nájde to len u toho jedného. Všetci máme talenty, niektorí už ich poznajú a delia sa s nimi, využívajú ich, iní len hľadajú, mnohí však už hodili flintu do žita, ale kto hľadá nájde. Talentom nemusí byť len veľká vec, ako mať dokonalý hudobný sluch, vedieť spievať, hrať na klavíri, maľovať, písať romány, skvele sa učiť... Človek môže mať talent na vyčarenie úsmevu druhých, talent dokázať byť úprimný, kritický, talent pochopiť druhých, vypočuť ich... V tomto všetkom, sme iní, odlišní a predsa tak krásni:D
Nkto nikdy nevyšiel naprázdno keď sa rozdávalo, ani nikto nedostal prídavok... rozvíjajme to, čo máme, nezávidme si navzájom, nie je dvôvod... nechcime byť rovnakí, v čom by bola potom krása? Kópie nikdy neboli, ani nebudú cenné, najvyššiu hodnotu majú originály... My nimi sme...
