Ulice sú plné čudných ľudí, všade zahmlené obrazy a zrkadlá, neznáme tváre. On ňou však nebol, každý deň križoval cesty mnohým obyvateľom malého mesta. Chrbtica pokryvená, zdeformovaná človečina, samota, tichý krok. Agáta ho opäť stretla. Cudzích ľudí nevie pozdraviť, so sklonenou hlavou prechádza okolo, sem tam mihne zrakom a skontroluje ho pri jeho obľúbenej činnosti. Znova sa hrabal v sídliskovom smetiaku. Podarilo sa mu uloviť v ňom priehľadnú plastovú fľašu s nedopitou vodou. Stál tam nepriehľadný ako čierne sklo, radujúc sa zo svojho pokladu. S túžbou osviežiť zaschnuté vnútro, špinavými rukami otvoril poloprázdnu fľašu a dopil rodinné spomienky zo sódovej vody položenej na stole pri nedeľnom obede.
Neznámy so známou tvárou, smädný mág kontajnerov a odpadkov.
Zo zašitých panelákových uličiek Agáta vystupuje do svetla hlavnej ulice. Cíti každý kamienok na chodidle svojej veľkej nohy, len utajiť bolesť, hrdinovia sú dnes v móde. Čaká na autobusovej zastávke. Prázdniny prinášajú vždy nejaké výhody, jednou z nich je, že menej ľudí čaká na svoj koč s novodobým tátošom. Agáta je rada, menej pohľadov, menej zlých pocitov. Neisto vstupuje do autobusu, nepozerať do očí, pozerať pod nohy, hľadať voľnosť medzi sedadlami. Vzadu pri okne nájde svoj trón s výhľadom na frekventovaný chodník. Na ňom stojí usmievavá blondína s krátkymi vlasmi, opiera sa o šedú babetu. Už nikto nenastupuje, motor ešte zlostne nevrčí, pokoj. Opúšťa nás vodič, vystupuje s mokrým fľakom na chrbte, slnečné lúče dnes skutočne pália. Smeruje k tej blondíne, pokladá svoju veľká ruku na jej koleno, jemne ho stisne a pobozká ju, verejný prejav lásky. Ešte stále usmiata blondína vyberá z hrdzavého košíka na motorke čistý nerezový obedár s plnou fľašou minerálky. Nech sa človek cíti ako doma v kruhu rodiny, buchty z lásky pečené. Podáva toto všetko svojmu princovi na modro-žltom autobuse. On sa tiež usmieva, poďakuje, zakýva svojej blondíne a cestuje.
Známy s neznámou tvárou, nasýtený člen rodiny.
Agáta je hladná, opúšťa malú uličku a navštívi chladničku s túžbou, aby každý človek mal svoju rodinnú hojdačku.
