ako vlnenie rias v potoku
nemý hlas
zelená šupina
ryba
nepočuje
iba vidí nás
hlboko
na dne
v riedkom bahne
bije
zoschnuté srdce
hnije
telo pažravej pijavice
cit
ten prežije
rieky tečú
proti všednému prúdu
navzdory
odmietajú názory
vodníkov
ktorí púšťou blúdili
uschli
ružová ponožka
v duši skrytý otáznik
stratila
našla
trinásťnohá stonožka
v zátoke
stojatá voda
nevôňa rybacia
smrdí
objavili miesto
kamenné schody
obutí
opatrnosť tlačí na nos
chránení
vďaka nej
do vody nespadli
nesedia pri rieke
neprúdi voda
zamrzla
na konci mája
v slnečnom objatí
stojí si
v priehradnej sieti
ona sa pozerá
hluchotou spútaná
no ostrozraká
žmurkla
kontakt stratila
hlučný dej prerušila
vodným tichom
ryba
kalná hladina
bahnom po búrke ochutená
plače
zhromažďuje slzy
aj tie naše
prázdne plastové flaše
prírodu nepokorili
vodou utopené
nastal pokoj
krajina bez problémov
steblo
dovysoka rastie
v škáre betónovej kocky
tam zapúšťa korene
nebojácne
prekonalo tvrdosť
zmäklo srdce
rukami trhá
zelené franforce
deformuje kúsky trávy
miluje abstraktné umenie
obrazy nevídané
jej hovadiny
do vody hádže
delí sa
ona
vedľa nej sedí on
ryba sa stále pozerá
čo bude ďalej pýta sa
no zatiaľ nepočuje
