Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)
pršalo a slzy padali
len tak z jasného neba
kde všetok lesk predali
a zhodili sami seba
kvapka
kvapká
kam
do mora putujúcich zbytočností
k srdcu prehnitého jablka
vyvrátili červy žalúdočné zlosti
a ona si tam v kúte vzlyká
ako
nenápadne skrytá pred svetom
priamočiaro vzduchom preniká
opatrne vyhýba sa záhradným postrekom
pred spaľujúcim tieňom uniká
kvapka
kvapká
prečo
lebo žabe o strom nohu priviazali
viac nemôže ona slobodne skákať
slanú vodu pytliaci do vane naliali
srdce slanej hrude kričí nebudeš kvákať
kvapka
nekvapká
prečo
