Všetko je len očný klam.
Na tvojej ulici nebýva už sklár.
Bez mena,
bez tváre,
bez nehy
točí sa svet celý.
Karol, priaznivec instantnej polievky,
trávil večery v objatí kyslej uhorky.
Opäť si lietaš,
v prachu sa zmietaš.
Na dlážke črep z pivovej fľaše.
Rozbité, zabudnuté spomienky naše.
Bez teba,
bezo mňa,
bez nás
nezlepíš ich viac.
Agáta, bodka na konci oznamovacej vety,
odmieta pristáť na ploche neznámej planéty.
V zabudnutej izbe spíš,
kde kúsok plesnivej parapety patrí ti.
Nezaujíma ťa bezvaječný slíž,
ktorý posledný vykĺzol z Karolovej dobroty.
Bez zmyslu,
bez lásky,
bez citu
vletela mucha do svetla.
Zhoreli jej krídla v lampe pálivej.
Skončili potulky muchy bláznivej.
Nepriletí,
nezabzučí,
neposedí...
...utopená v lyžičke vlastnej samoty...