Slová jednej gospelovej piesne. Nemusia to byť len slová, môže sa to stať skutočnosťou, stačí len chcieť, vlastne, nestačí... treba konať.
Strom vyrastajúci zo zeme, hlinitej, piesočnej, kamenistej... to je úplne jedno. Každý strom je v podstate taký istý, koreň, kmeň, konáre, listy, možno kvety, a keď sa podarí, tak aj tie dlho očakávané plody... Ale predsa toľko rozdielov existuje...
Stojí strom, sám uprostred šíreho poľa... úplne sám... je smutný. Jeho korene siahajú hlboko do zeme. Nepadá, stojí a odoláva búrkam. Niečo mu však chýba... Nie, nie je to voda, ani živiny, tých má dosť. Jeho koruna plače, vo vetre spieva pochmúrnu pieseň o tom, ako ešte včera popíjal živú vodu s priateľmi. A dnes?... Dnes je tu už úplne osamotený... len pár chrobákov, sem tam sa zastaví vrabec... Prichádza jeseň, lístie sa posledný raz nadýchne a potom výdych... pomaly padá, tancuje svoj posledný valčík... konáre strácajú vlahu... krv tuhne v žilách... neprúdi... nie je síl, samota pohltila všetko... je koniec...
Prečo si nežil v lese, v parku alebo v sade? Strom pri strome, konár vedľa konára, priateľstvo... Žiadna samota... život... vody je tam dosť, aj pokrmu... Je tam dobrý Záhradník, ponúka lásku... zadarmo... Neuzdraví ťa žiadne hnojivo tohto sveta!... Všetko je len klam!... Maj oči otvorené!... Kvety sú stále červené a voňajú... aj ovocie dozrieva tam, kde sa s láskou o stromy starajú...
Stačí si vybrať, vlastne, nestačí... potom treba urobiť aj prvý krok;)
