Mária prijala svoju rolu, rolu matky Spasiteľa. Deväť mesiacov nosila pod srdcom Božieho Syna. Boli bezprostredne spojení pupočnou šnúrou, mali spoločné živiny. Ako väčšina matiek, tak aj Máriu so svojím synom spájalo silné puto lásky. Cítila prítomnosť malého Ježiša vo svojom lone, každý jeho pohyb, radosť, či nepokoj. Tešila sa, že bude matkou, aj keď nevedela, čo ju čaká, ako jej dieťa bude vyzerať. Verila však Bohu, jeho slovám, že spolu s ňou teraz životom bude kráčať Boží Syn.
Tak to môže byť aj v našich životoch. Aj my môžeme prežívať Božiu prítomnosť, ak dovolíme, aby Ježiš vstúpil do nášich sŕdc a zapálil v nich svetielko viery. Môžeme s ním vytvortiť vzájomný vzťah, veriť, že On je v nich skutočne ukrytý. Boh už prvý krok smerom k nám urobil, každému z nás dal možnosť spoznať ho, už je len na nás, či aj my vykročíme smerom k nemu.
Pôrodom Ježiša v Máriinom živote prítomnosť Boha nekončí, ale sa začína jeho pozemská púť. Držal svoju matku ako malé dieťa za ruku a učil ju prijímať Boží plán. Ako sa asi cítila Mária, keď zistila, že jej syn na 3 dni ušiel do chrámu a ona nevedela, kde je? Prežívala prázdnotu a opustenosť, mala obavy o svojho dvanásťročného syna. Nevzdala sa, trpezlivo hľadala Ježiša a našla ho pri nohách svojho Otca.
Aj v našich životoch prídu chvíle, keď sa z nich Božia prítomnosť vytratí a pocítime prázdnotu a beznádej. Nemali by sme zabúdať, že aj my môžeme hľadať stratený obraz Božej tváre. Treba však chcieť a mať vytrvalosť na ceste späť do Božieho domu.
Boh neustále stál pri nebeskej Matke a ona vedela, že On má s Ježišom veľké plány, ktoré majú zachrániť svet. Verila v Boží plán a jeho slovo. Veríme aj my? Veríme aj vtedy, keď veci nejdú podľa našich predstáv?
Mária bola s Ježišom do konca. Prešla s ním celú krížovú cestu, krížovú cestu matky, ktorej syn ide dobrovoľne na smrť. Pán bol s ňou, utešoval ju svojou prítomnosťou, dával jej silu prekonať neľahkú úlohu. Ona neodporovala, vedela, že to tak má byť, verila Bohu, stála v jeho dlani s veľkou blesťou v srdci. Nepýtala sa prečo, ale pokorne prijímala Božiu vôľu.
Anjel jej pri zvestovaní nepovedal bez príčiny „Pán s Tebou", vedel, že prekonať tieto všetky skúšky sa bude dať len vtedy, ak bude veriť v prítomnosť Boha vo svojom živote. Dokázala to, nebála sa Bohu odovzdať celá, dovolila mu, aby v jej živote urobil veľké veci.
Je tu niekto, kto chce aj nám pomáhať prekonávať prekážky na našich kľukatých cestách. On nám všetkým pod krížom dal Máriu za matku, ktorá nám je svojím životom obrovským vzorom. Preto dovoľme Bohu, aby prebýval v nás, aby sme aj my mohli hovoriť, že Pán je s nami. Lebo iba ak je Pán s nami, dokážeme prijímať jeho vôľu.
