Od Barlolamača, ktorý každý deň bez pohybu pózuje so zlomenou barlou, sa nemotorne po moste presúva na začiatok kúpeľného ostrova Jozef B. Jozef B.má okolo šesťdesiat. Príliš sa nestará o svoj vzhľad. Rád nosí sivé kárované sako. Nerád si umýva vlasy. Má ich vždy zlepené mazom. Také dlhšie a dáva si ich za uši. Vždy. Jozef má svoje sako naozaj rád. Nosí ho aj v lete. Teraz je leto.
Jozef B. zvyčajne nemáva prázdne ruky. Nosí v nich v novinovom papieri zabalené jablká alebo slivky alebo... Dnes je sezóna sliviek. Jozef B. slivky predáva. Jeden balík - jedno euro. So sebou má vždy iba jeden balík. Ľudia si balík kúpia, no nikdy si ho nevezmú so sebou. Jozef B. predáva balík znova. Jeden balík - jedno euro.
Jozef B. je dnes už z predávania unavený. Záujemcov je v podvečer menej. Asi sú tiež unavení. Jozef B. sa prestane prechádzať. Už iba stojí. Pozerá na ľudí, ktorí prechádzajú popri ňom. Jozef B. má zvláštny pohľad. Uhrančivý sa mu hovorí. Ľudia si ho prestávajú všímať. Splýva so šedou dlažbou mosta a šedosť pod nohami ho začína unavovať. Pomaly šúcha mohutnými topánkami smerom ku kamenným kvetináčom. Kvetináče lemujú chodník na kúpeľný ostrov. Je ich tam veľa. Jozef B. nie je príliš prieberčivý. Vyberá si prvý z nich. Kvitnú v ňom krásne kvety. Jozef B. si sadne na kvetináč ako v parku na lavičku. Úplne normálne.
Jozef B. sedí. Sedí a rozpráva sa. Jeho dôverníkom je balík. Presnejšie slivky. Vyberá jednu po druhej. Komunikujú. Jozef B. im rozumie. Okoloidúci nie. Slivkový dialóg vyčerpáva témy. Tak Jozef B. vyťahuje z vrecka na saku dnešný zárobok. Pokladá ho na asfaltový chodník. Lesklé eurá nesplývajú s chodníkom. Ani s Jozefom. Komunikujú. Mince tichou rečou. Jozef B. im dohovára. Chce prilákať kupujúcich.
Jozef B. ťažko vstáva. Má stŕpnuté nohy. Aj tak vstáva, lebo keď sedí, málokto si ho všimne. Jozef B. nemá viac ako 165 centimetrov. Obzerá sa za seba. Zisťuje, že celý čas sedel v kvetináči s krásne rozkvitnutými kvetmi. Zrazu mu ich prišlo ľúto. Ospravedlňuje sa im a snaží sa narovnať ich zlomené stonky. No už nechcú stáť.
Jozef B. urobí pár krokov od kvetináča. Stojí v strede chodníku. V ruke drží pár drobných. Ruku má natiahnutú a ukazovákom druhej ruky mieri na mince. Toto gesto používa pri predávaní balíka. Na tomto mieste nakupujú väčšinou iba cudzinci. Nemci, Rusi, Židia a tak. Jozef B. ovláda iba posunkovú reč. Svoju posunkovú reč. Turisti kupujú. Nákup si nikdy neberú so sebou.
„Dajte nám pokoj, radšej choďte robiť!" so zvýšeným hlasom hovorí na Jozefa B. skupinka starších žien. Sú štyri. Majú klasické kostýmy z katalógov. Jozefa B. poznajú. Nemajú blond vlasy. Nemajú krikľavý rúž. Sú domáce.
Jozef B. zakričí na ne vulgárne slovo ženského rodu so začiatočným písmenom K a dodá: „Ja tu pracujem. Viete, čo to je celý deň sa tu prechádzať po moste?"
Ony nepočúvajú. Jozef B. sa nenechá vyviesť z miery na dlhú dobu. Uvedomuje si, že treba predať ďalší balíček sliviek. Jozef B. predáva. Sem-tam na mňa pozrie tými uhrančivými očami. A ja sa deväť hodín v práci hrám, že ho nevidím a Jozef B. zarába.
