Priateľstvo medzi ľudmi pretrváva až dodnes, no nie je vždy skutočné. Niekedy človek zisťuje, že nemôže všetkých považovať za svojich priateľov. Veľmi často sa stáva, že náš priateľ sa stane naším najväčším nepriateľom a iný je takým priateľom, čo nám spôsobuje len bolesť a trápenie. Spomedzi našich tzv. priateľov sa nájdu aj takí, ktorí nás poznajú len keď niečo potrebujú a inak by si ani nevšimli, že žijeme. Mnohí sa s nami kamarátia, ale v skutočnosti nás vôbec nemajú radi, a ak by sme boli maličkou kvetinkou rastúcou na lesnej lúke, prví by nás pošliapali a zobrali nám ten kratučký život. Toto nie sú skutoční priatelia, pretože sme im vo vnútri srdca úplne ukradnutí, aj keď nás vnímajú ako živých tvorov, nemajú chuť sa s nami rozprávať, radovať a plakať.
Nie vždy sme všetkým sympatickí a chceli by sa s nami priateliť. Musíme sa aj my zamyslieť, akí sme vo svojom vnútri, a ako sa správame k ostatným, lebo tak, ako sa my správame k okoliu, tak sa aj ono správa k nám. Ak chceme mať čo najviac praiteľov mali by sme byť milí a prirodzení, pretože milé slovo získava priateľov a zároveň krotí nepriateľov.
Ozajstní priatelia sa hľadajú veľmi ťažko, lebo sú vzácni. Tak, ako zlatokop hľadá poklad, aj my by sme mali hľadať poklady ukryté v ľudských srdciach.
Skutočný priateľ je ako veľká pevnosť, do ktorej sa môžeme vždy skryť. On je stále s nami, a keď ho potrebujeme, nikdy nám nepovie: "Nie, choď preč!" O neho sa v každej chvíli môžeme oprieť, dokáže nás podržať v kríze a pomôcť nám so všetkými problémami. Je naša bútľavá vŕba a prichádza k nám ako prvý, keď ostatní odídu. Priateľ nás nikdy nezradí, aj keď na nás vidí chyby, vie nás upozorniť, čo by sme mali na sebe zmeniť, aby sme sa viac páčili iným ľuďom. Vždy sa raduje z nášho šťastia, hoci on nič nedosiahol. Takýto človek, ktorý sa s nami naozaj priatelí má vo svojom srdici miestečko aj pre nás. Toto je predstava o ideálnom priateľovi, ktorý je pre toho druhého človeka nesmierna dôležitá osoba.
Tak, ako očakávame, že k nám bude niekto taký úžasný, mali by sme sa snažiť aj my byť takí k ostatným, veď na priateľstvo treba dvoch, ktorí budúju dielo spoločnými silami. No ale priateľstvo by nebolo priateľstvom, keby nemalo prekážky, lebo prostredníctvom nich sa vlastne vzťah upevňuje a ešte väčšmi zosilňuje.
Každý človek nemá však šťastie, že už našiel toho pravého priateľa, s ktorým by si rozumel a bol na rovnakej vlnovej dĺžke. Treba mať však trpezlivosť, pretože priateľ sa vo vašom živote zjaví práve vtedy, keď to budete najmenej očakávať.
Aké by to bolo úžasné, keby sme boli všetci skvelými priateľmi? To by na svete bolo všetko pekné, žiadne vojny, konflikty, vraždy a nenávisť. Ale už to tak raz je, že človeku je súdené v živote mať len pár naozajstných priateľov.
Ja prajem každému, aby mal aspoň jedného úžasného priateľa, ktorý by mu vždy vyčaril úsmev na tvári:D =o) :) ;) 8-)
