Na tom našom chodníku je tých fľakov dostatočne veľa, jeden vedľa druhého, susedia. Žiadny rasizmus alebo diskriminácia, malinová vedľa mentolovej. Žuvačky sú súdržné, majú spolu jasný cieľ - vytvoriť osobný vzťah podrážky s chodníkom. Nechcú mrhať svojím talentom, keď už nezlepili vlasy v nebeských výšinách, tak skúšajú zažiariť pri zemi.
Je to nepríjemné skočiť do malej žuvačky, ale vždy lepšie než skočiť do veľkého h....:) Potom sa človek už len lepí, lepí a lepí... Kamienky, prach, listy, pamiatky na prejdené trasy.
Na našich srdciach máme tiež lepkavé machule s prichytenými suvenírami z rôznych ciest. Niektoré ťažia a pichajú, kvádre s ostrými rohmi. No raz však odpadnú, nič netrvá večne.
Žuvačky postupne strácajú svoju príťažlivú silu, prežívajú, zomierajú. Zanechávajú však po sebe posolstvo - fľaky na chodníkoch, fľaky na našich červených srdciach.
