a ja si tu len tak sedím a čakám, či sa raz tento môj konár zlomí a ja spadnem s ním alebo mi niekto dá krídla a vzlietnem hore k nebesiam...
možnože ten konár je natoľko pevný, že si na ňom v pokoji budem sedieť celý život...
možno ma aj niekto navštívi a zostane tu so mnou... budeme na konári dvaja, budeme si spievať a jesť spolu vanilkovú zmrzlinu....
čo ak príde niekto, kto odoberie stromu živiny?... môj konár spráchnivie a zomrie, vtedy ja zomriem spolu s ním...:(
čo keď mi niekto ten môj konár odreže práve vtedy, keď budem lietať kdesi ďaleko v hĺbke mojich omylov? budem blúdiaca bez konáru...
preto si môj konár strážim ako oko v hlave...
nedovolím každému, aby si naň sadol, je tam stále riziko zrútenia... nemáme zaručené od toho hore krídla a sami lietať nevieme...
a tak si len sedím, sedím, prežívam, nažívam, užívam... a je mi dobre...
niekedy sa smeje, ani neviem čomu... možno tomu, že z toho konára je tak krásny výhľad na tak zaujímavo popletený svet...
inokedy plačem, lebo ma bolí, keď vidím svet točiaci sa zrazu iným, nie tým správnym smerom...
neberte mi môj konár!!!... ja ho mám tak rada....
a tak si len sedím a pozerám...
ľudia ma vidia sedieť na ňom, niektorí si sem tam prisadnú, pobudnú...
iní mi len zakývajú a usmejú sa:)
druhí chcú, aby som zliezla z môjho konára a žila s nimi tam dole...
tretí len potočia hlavou a povedia si: "Dievča, ty nie si v poriadku!"
aj tak mám všetkých rada...
a tak si len sedím na konári a je mi dobre:) nič mi nechýba... smejem sa a snívam sen:D
