Svoj prvý beh som absolvoval ešte v kúpeľoch, presne pol roka po návrate domov z nemocnice. Na svoj druhý pokus som si povedal, že vianočné ráno bude OK. Sniežik jemne pocukroval mesto, vonku vyzeralo fajn. Príprava mi netrvala dlho, predsa len nejaké návyky mám. Pribudla kompresná punčocha, aj keď už len viac menej preventívne. Trombóza je už vyliečená. Inak klasicky na zimný beh beriem dlhé bežecké nohavice, dve tričká s dlhým rukávom, spodné funkčné a vrchné teplejšie. Na vrch ešte prevliekam cez hlavu tenkú gore-texovú vetrovku s krátkymi rukávmi. V zimnom období vyťahujem svoju reflexnú čiapku s bombuľou a rukavice, na krku buffku. Pri obliekaní si dávam hrudný pás na meranie tepu, Garmin prvý krát od marca. Zapínam bežecké hodinky na pravú ruku. Na ľavej mám Apple watch už 207. deň, to viem podľa odznaku najdlhšej pohybovej série, k tomu sa ešte niekedy dostanem. Obúvam tréningové Brooksy a môžem vyraziť. Príprava takmer ako na polmaratón, cieľ je jasný - desatina polmaratónu.
Ak sa mám niekde vrátiť na trať, tak na svojom domácom ihrisku. Až vyťahujem svoj bežecký denník Moleskin, kde som začal zapisovať behy, 28.5.2010 - môj prvý beh s Marošom v Edinburghu. Neuveriteľné, čo zisťujem, výročie. Presne 28. mája 11 rokov potom prichádzam domov z nemocnice a považujem to za moje nové narodeniny (aj keď moje narodeniny sú len o tri dni vedľa). Zisťujem, že svoju trať, nazývanú Kaufland - konečná, som prvý krát začal behať 8.10.2010. Potom znova práve na vianoce 25.12.2010. Tak som po tejto trati behával stále, v denníku mám takmer 150 záznamov po rok 2016, potom som prešiel na data v aplikácii Strava, tak už som to prestal do denníka písať.
Tento trojkilometrový kus asfaltového chodníka je teda moje domáce ihrisko. Tak som si povedal, že zaparkujem ako tradične a začnem tam, kde som začínal vždy. Sniežik bol tak čerstvý, že som videl, že z garáže von predomnou ešte neišiel nik. Na chodníku boli stopy od dvoch troch ľudí, nakreslil som si čiaru. Malá rozcvička, kým sa chytia satelity na Garmine, len pokrúžiť kotníkmi, kolenami, rozhýbať bedrové kĺby, podobne ruky - zápästia, lakte, ramená a pííp - Garmin je pripravený. Zapínam aktivity na oboch hodinkách a vyrážam. Pomalý poklus, nádych nosom a výdych ústami. Držím kadenciu a snažím sa zosynchronizovať dych s krokmi, nádych raz dva tri štyri, výdych raz dva tri štyri, neskôr v tempe valčíka raz dva tri raz dva tri. Tep ide hore, snažím sa na pohodu, no musím sa nadychovať aj ústami. Pribúda stôp na chodníku, v kostole je omša. Ide to, míňam bytovku, teda už len základy. Zvykla tu stáť a behával som okolo stovky krát. Vybuchla a zlikvidovali ju. Na stene od chodníka boli krásne detské kresby. Myslím na Ivanu, učiteľku na ZUŠ-ke, to bola asi jej práca.
Pokračujem a pípne prvý kilometer. Viem kde ho čakať, výhoda domáceho ihriska. Už len trochu k prechodu pre chodcov a otáčam sa. Celá trasa Kaufland - konečná má takmer 6 km, no to ešte nedám. Bežím nazad a keď pípne druhý kilometer, do cieľa je už len kúsok. Mysľou mi prebehne dobeh do cieľa môjho druhého maratónu, Maratona di Roma, keď mi piplo 4:20:00 a už som bol v cieľovej rovinke a predomnou len Via del Fori Imperiali smerom ku Koloseu a mne došlo, že musím makať ak chcem prekonať svoj košický čas. Nedal som to a výsledný čas bol o šesť sekúnd pomalší. No teraz nebežím na čas ale na pohodu, už len takto doklusať po nakreslenú čiaru. Pretínam ju, zastavujem stopky, vydýchavam. Tep 162 bpm klesá dole, po dvoch minútach už len 105 bpm.
2,11 km za mnou, desatina polmaratónu, necelých 14 minút. Nádherný pocit, som naspäť na trati.
Nasadám do auta a šup šup do tepla. Stopy ukazujú, že z garáže stále nikto nevyšiel. Doma si užívam sprchu v rekonštruovanej kúpeľni, po behu tiež prvý krát, zohrievam sa. Dávam si aj krátky 5-minútový strečing, čo ma naučil môj fyzioterapeut. Vianočná nálada, vianočná výzdoba, vianočná pohoda, tak si na raňajky dávam vianočku s maslom.
Moja vianočná hmotnosť je 78,4 kg, som späť (vstupná váha v nemocnici bola 78,5 kg).
