Poďme sa pozrieť na jeho históriu a kto všetko v ňom býval.
Objekt Arcibiskupského paláca nachádzajúceho sa južne od Baziliky sv. Mikuláša dal v roku 1562 vybudovať ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh. Jeho súčasťou je Kaplnka sv. Jána Krstiteľa. Palác je postavený v Renesančnom štýle. V rámci výstavby paláca museli ustúpiť dva gotické domy. Jeden z nich bol dom oltárnictva sv. Jána Krstiteľa (združenie, ktoré sa staralo o údržbu a náklady na oltár sv. Jána Krstiteľa z farského kostola).
Ide o prvé reprezentatívne sídlo ostrihomských arcibiskupov vybudované v azyle so stavebnou úpravou v roku 1615, kedy pribudlo bočné krídlo archívu a kapitulskej knižnice s tlačiarňou vďaka arcibiskupovi Ferdinandovi Forgáčovi.

O tomto paláci sa na portáli vitajtevtrnave.sk píše: „Autenticky zachované miestnosti s renesančnými klenbami a portálmi predstavujú jediný ucelený súbor v Trnave takmer zaniknutej renesancie. Nemenej hodnotnou súčasťou paláca je neskorogotická kaplnka, tiež kamenné erby arcibiskupov M. Oláha, J. Selepčéniho, F. Forgáča, či rozľahlá, pôvodne na viac podlaží delená pivnica podobná pivniciam hradu Červený Kameň.“
Vďaka umiestneniu na mestskom pozemku bola jeho výstavba podmienená dočasnosťou užívania počas doby prítomnosti kapituly, ktorá musela byť odovzdaná mestu po jej odsťahovaní. Hoci vznikol dlhoročný vzájomný spor, kráľ v ňom rozhodol v prospech kapituly.
O päťdesiat rokov neskôr bol k palácu pripojený dom slovenských kazateľov, ktorý sa nachádzal pri hradbách. Z roku 1776 pochádza zachovaný súpis miestností. Z neho vieme aspoň čiastočnú predstavu o ľuďoch pracujúcich v tomto objekte - spolu s arcibiskupom tu bývali notár, provizor, komorník, pohárnik, sekretár, kontrolór, rodinní príslušníci a hajdúsi.
O hospodárskom zázemí sa píše na portáli vitajtevtrnave.sk: „Hospodárske zázemie zabezpečoval rezidencii patriaci pozemok s majerom nachádzajúci sa oproti, na rohu námestia a dnešnej Haulíkovej uličky.“
Presun Arcibiskupského úradu nastal koncom 20. storočia. Využité boli zrekonštruované priestory Šľachtického konviktu.
Medzi Bazilikou sv. Mikuláša a bývalým Arcibiskupským úradom sa vo februári 2021 zrútila dvadsaťmetrová časť tehlového múru, no nikomu sa nič nestalo. Taktiež sa v blízkosti oboch budov nachádza karner (kostnica), o ktorej si môžete prečítať na tomto odkaze.
Zdroje: truni.sk, vitajtevtrnave.sk, biblioteka.sk, piestanskydennik.sk