Zároveň slúžili ako kryty. Nejakú dobu bolo sprístupnených 150 metrov, než bolo podzemie zatvorené z viacerých dôvodov.
História a zaujímavosti
Podzemie v podobe chodieb nazývaných katakomby začali pod obcou Čachtice vznikať v začiatku 16. storočia v ére Országhovcov. K budovaniu podzemných priestorov spomína portál slovakia.travel: „Z pôvodných vínnych pivníc obyvatelia vybudovali niekoľko kilometrový rozsiahly systém chodieb s viac poschodiami, z dôvodu ochrany pred tureckými výpadmi.“
Boli tam ľahko prístupné vchody, zberné chodby a predsiene s chodbami vedúcimi do ďalších častí s križovatkami. V nich sa dali nájsť tzv. „líščie nory“ prechodné v plaziacej alebo skrčenej podobe. Viedli do úkrytov. Zároveň slúžili na dlhší pobyt ľudí. Vchody boli robené úzke z obranných dôvodov. Vďaka tomu stačil na ochranu jeden obranca. Mal dokázať zastaviť regiment vojska.
Istou zaujímavosťou je, že po príchode Báthoryčky boli chodby zväčša hotové s ďalším vylepšením od habánov (mali tiež označenie novokrstenci), ktorí sa tam ukrývali a modlili. Útočisko v nich našli v roku 1621.
Medzi ďalšie súvislosti o podzemí píše portál cachtickyhrad.eu: „Na čachtické panstvo ich prijal zemepán gróf Pavol Nádašdy, syn Alžbety Báthoryovej. Pod záhradou Nádašdyovcov sa nachádzali najrozsiahlejšie podzemné priestory.“
Taktiež bol postavený dômyselný systém vetrania. Existuje istá pravdepodobnosť o existencii záložnej chodby. Tá mala smerovať mimo Čachtice.
Nesmieme vynechať povesti a legendy. Podľa jednej z nich viedla podzemná chodba do Čachtíc z Nového Mesta nad Váhom s pokračovaním cez Častkovce, Podolie, Očkov, Krakovany až do Vrbového. Mala ju dať vybudovať Alžbeta Báthory.
V chodbách sa dajú nájsť viaceré zdobené nápisy z minulosti. Taktiež boli využívané počas Druhej svetovej vojny v rámci ochrany ako protiletecké kryty. Dôležité je spomenúť, že votrelci boli oproti domácim, ktorí chodby poznali, dezorientovaní. Podľa jedného z pamätníkov z Druhej svetovej vojny sa v chodbách ukrýval ako päťročný. Mali tam postele, na ktorých spávali celú noc do zmiznutia nebezpečenstva.
Istou zaujímavosťou je, že si ho tiež mali užiť Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Bližšie o povestiach a legendách si môžeme prečítať na tomto odkaze.
Súčasnosť
V súčasnosti bolo sprístupnených pred uzatvorením 150 metrov chodieb. Mohli sme si užiť napríklad expozície vinárstva a mučenia a vražedný nástroj „železná panna“. Tá mala byť údajne používaná Alžbetou Báthoryovou, hoci nejde o skutočný historický predmet. Chodby boli vyčistené a sprístupnené pre verejnosť vďaka občianskemu združeniu Čachtické podzemie.
Bolo však zistené, že síce pozemok vlastní jeden majiteľ (vlastní ho čachtické poľnohospodárske družstvo), no stavbu iný. Zistilo sa viacero nedostatkov, medzi ktorými nebol prizvaný banský úrad a chýbali plán evakuácie, povolenie z úradu regionálneho zdravotníctva a doklad na povolenie prevádzky. O zatvorení podzemia rozhodli obecní poslanci.
Zároveň sa pred zatvorením objavili sťažnosti miestnych obyvateľov v podobe petície za zatvorenie prevádzky. Spomínali viacero dôvodov: hluk a množstvo áut (blokovali okolité ulice) a ľudí.
Zdroje: slovakia.travel, cachtickyhrad.eu, lovecpokladu.cz, krasaslovenska.sk, uzivajsislovensko.sk, pohrebnictvo.sk, turisticky.sk, spravy.pravda.sk
