Postupne ho vlastnili napríklad tiež kráľ Karol Róbert z Anjou a kráľovná Barbora Celjská. Hoci viackrát vyhorel, bol opravený. V súčasnosti je prístupný pre verejnosť. Aj tento hrad má svoje povesti a legendy.
História hradu
Miesto jeho vzniku je pravdepodobne na mieste hradiska. Hrad vznikal postupne. Preukázateľná bola veľkomoravská štvorapsidová rotunda pôvodne z 9. storočia s neskoršou kamennou obytnou vežou. Ide o ranostredoveký hrad zvaný Trusun slúžiaci na ochranu Uhorska a západného pohraničia. Zaujímavosťou v súvislosti s hradom je, že z roku 1067 existuje prvá písomná zmienka o Trenčíne.
11. storočie bolo dôležité pre vývoj hradu. Na jednej strane išlo o skôr spomínanú apsidu a kamennú obytnú vežu. Na strane druhej išlo o kráľovský hrad. Hrad sa v časti zdrojov konkrétnejšie spomína v 12. storočí. Po odolaní náporu Mongolov v roku 1241 a odchode Tatárov vymedzili štvorcový opevnený areál hradného jadra. Postavená bola obranno-obytná kamenná románska veža (neskôr známa ako Matúšova veža).
V období rokov 1296 až 1321 hrad vlastnil známy Matúš Čák Trenčiansky prezývaný „Pán Váhu a Tatier“. Pri zmenách majiteľov spomína portál slovakia.travel: „So zmenami jeho majiteľov sa znásobovali obranné a obytné funkcie hradu. K základnej robustnej Matúšovej veži pribúdali ďalšie objekty - Mlynská a Jeremiášova veža, Ľudovítov, Barborin a Zápoľského palác.“
Hrad mal ďalšie dôležité míľniky a osobnosti:
- rok 1111 - zakladacia listina zoborského opátstva spomína Trenčiansky hrad,
- rok 1321 - hrad získal kráľ Karol Róbert z Anjou,
- rok1373 - kráľovská porada mala úspešný výsledok - urovnanie sporov,
- rok 1424 - hrad získala kráľovná Barbora Celjská ako veno; zároveň vybudovala kaplnku a nový palác,
- v období rokov 1475 až 1527 na hrade vládol Štefan Zápoľský, ktorý sa postaral o rozsiahlu a významnú prestavbu - vznikol ďalší palác a výnimočný obranný komplex s vysunutou podkovovitou vežou s priekopou,
- roky 1527 až 1528 - hrad bol obkľúčený a väčšina zničená delostreľbou a ohňom Ferdinandovými vojskami pod vedením cisárskeho generála Katzianera -> následne došlo k nevyhnutným úpravám bez zásahu do hlavnej štruktúry a obranného systému hradu,
- roky 1535 až 1540 - hrad vlastnil Alexej Thurzo, ktorý sa postaral o vybudovanie delostreleckých pozícií a delových bášt a došlo k vyhĺbeniu „studne lásky“ hlbokej 80 metrov a vybudovania predbránia,
- medzi rokmi 1663 až 1782 boli na hrade ako stáli obyvatelia cisárski vojaci, ktorá odolali v rokoch 1704 až 1708 povstaleckým vojakom Františka II. Rákociho,
- v roku 1790 hrad vyhorel vďaka požiaru vzniknutom v Trenčíne,
- rok 1835 - hrad získal viedenský bankár a barón Juraj Sinao od Štefana II. Ilešháziho,
- rok 1905 - Trenčín získal hradný areál od Iphigénie d´Harcourt,
- rok 1956 - začala rekonštrukcia hradu.
Zatiaľ čo bližšie informácie o Južnom opevnení hradu si môžeme prečítať na tomto odkaze, existuje viacero príbehov a povestí o hrade, ktoré si môžeme prečítať tu a tu.
Istou zaujímavosťou je, že kopanie studne trvalo v období rokov 1528 až 1580 - postarali sa o to posádka hradu s poddanými hradu. Tiež je známe, že z druhej polovice 17. storočia pochádza prvý záznam o upaľovaní čarodejníc, pričom v roku 1665 ich bolo niekoľko upálených.
Súčasnosť hradu
V súčasnosti ide o Národnú kultúrnu pamiatku vo vlastníctve a správe Trenčianskeho samosprávneho kraja. Expozície, ktoré sa dajú navštíviť, sú Kasáreň, Letná veža, Ľudovítov palác, Matúšova veža, Barborin palác, Zápoľského palác, Južné opevnenie, Studňa lásky, Delová bašta, Rotunda a Hladomorňa.
Cenník vstupného je k dispozícii na tomto odkaze. Hrad sa nachádza v blízkosti železničnej stanice, takže sa dá naň dostať či už vlastným autom s parkovaním v meste alebo hromadnou dopravou.
Zdroje: Wikipedia, hrady-zamky.sk, trencianskyhrad.sk, blog.relaxos.sk, muzeum.sk
