Mezi jeho vlastníkov patrili napríklad Mikuláš Čák Trenčiansky a Žigmund II. Forgáč. Aké sú ďalšie historické zaujímavosti o tejto zrúcanine?
História hradu
Hrad Gýmeš nachádzajúci sa na kopci Dúň (514 m n. m.) v Tribečskom pohorí dal postaviť pravdepodobne v rokoch 1253 až 1270 Ivankov syn Ondrej. Na mieste hradu bolo hradisko. Vďaka jeho výhodnej polohe mohla byť kontrolovaná cesta vedúca z Nitry do banských miest.
Existuje nezodpovedaná otázka o kamennom hrade. Ako spomína portál jelenec.sk: „Predpoklad vychádza hlavne z údaju v zoborskej listine z roku 1113, podľa ktorej patrila časť obce Kostoľany situovaná tesne pod hradným vrchom akýmsi podhradčanom, čo nepriamo napovedá nutnú existenciu blízkeho hradu.“
Ako najstaršia časť hradu bol hradobný múr neskororománskeho opevnenia s trojuholníkovým nádvorím. Na vyvýšenine na juhu bola postavená veža. Medzi jej funkcie patrili obranná a obytná funkcia. Trojboký hradobný areál mal dĺžku strán cca 70, 56 a 72 m.
Medzi ďalšie časti hradu, ktoré postupne pribudli, bola veža postavená koncom 13. storočia a paláce v spoločnom opevnení. Vďaka zvlášť podkovovitej veži nad hlavným vstupom bola dobre pokrytá strelecká obrana prístupovej cesty. Taktiež lepšie odolávala dopadajúcim strelám útočníkov.
Významná bitka bola v rokoch 1271 až 1273, kedy hrad odolal ničivým útokom vojska českého kráľa Přemysla Otakara II. Na hrade taktiež dospeli Ondrejovi piati synovia. Kvôli využívaniu hradu bol majetok rozdelený v roku 1295 v prítomnosti zástupcov nitrianskej kapituly.
Ďalšie významné roky hradu boli:
- rok 1302 - hrad dobil Mikuláš Čák Trenčiansky a privlastnil si ho,
- rok 1312 - kráľovské vojská vyhnali Matúša Čáka - hrad zostal kráľovským majetkom do roku 1386,
- rok 1350 - obyvatelia Veľkého Gýmeša získali od kráľa Ľudovíta Veľkého právo týždenného trhu,
- rok 1356 - kráľovná Mária získala hrad ako dar od kráľa,
- rok 1400 - vďaka kráľovmu rozhodnutiu získali hrad synovia Peter a Mikuláš Forgáč,
- rok 1576 - Turci zničili hrad,
- rok 1663 - hrad bol dobitý Turcami,
- začiatok 18. storočia - Žigmund II. Forgáč (majiteľ hradu) sa stal veliteľom Rákocziho povstavania - vďaka tomu skončil vo vyhnanstve -> hrad získal český kancelár gr. Ján Vratislav od cisára Jozefa I.,
- 18. storočie - tento hrad bol jeden z mála, na ktorom prebiehali stavebné práce,
- polovica 19. storočia - hrad bol definitívne opustený a začal sa rozpadať,
- rok 1950 - zrúcanina prešla do vlastníctva štátu.
Z historických fotografií je poznať, že najväčšie úbytky murív boli v palácových krídlach vnútorného hradu. Ďalšie menšie poškodenia boli na zvyšku hradu. Na prelome rokov 1997/1998 sa zrútila horná časť pôvodnej prejazdnej veže. Tá sa nachádza vo východnom predhradí.
Súčasnosť hradu
V súčasnosti sa obnove hradu venuje Občianske združenie Castrum Ghymes. To na ňom pôsobí od novembra 2011. Spoluprácu majú napríklad s študentmi histórie a archeológie.
Na zrúcaninu sa dá dostať celoročne bez vstupného. Na hrad sa dá dostať z obce Kostoľany pod Tríbečom sčasti po žltej trase a neskôr po zelenej pešo a na bicykli. Taktiež sa sem dá dostať po turistickom chodníku aj z obce Jelenec - Remitáž so začiatkom pri vodnej nádrži Jelenec.
Zdroje: turisticky.sk, gymes.sk, najmiesta.sk, jelenec.sk
