Medzi majiteľmi boli napríklad magister Toluš, Matúš Čák Trečiansky a Blažej Podmanický. Počas výletu na hrad si môžeme užiť náučný chodník.
História
V súčasnosti zrúcaniny hradu sa nachádzajú v nadmorskej výške 507 metrov s najstaršou zmienkou pochádzajúcou z roku 1208 (prediálny majetok nitrianskeho biskupstva, vtedy ešte len zem Hričov).
Medzi ďalšími známymi majiteľmi bol magister Toluš (Bartolomej), ktorý ho dal postaviť v období rokov 1254 (kráľ Belo IV. potvrdil výmenu Hričova a Malého Mojša medzi Tolušom a Jánom (syn Namslava z Turca)) až 1258. Rok 1265 bol tiež významný. Hrad bol priamo písomne spomínaný.
O zmenách majiteľov píše portál hradhricov.sk: „V roku 1278 Mikuláš predal svojich sluhov, slúžky, zbrane i potraviny na hrade Mikovi, synovi Detricha. Miko zastupoval svojho bratranca Bytera.“
Ďalšie udalosti a roky, ktoré mali vplyv na hrad, boli napríklad:
- rok 1282 - hrad kúpil pred roku Balassa Byter,
- koniec 13. storočia - v období výmeny hradu medzi Mikom a Byterom ho obsadil Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ho vlastnil do smrti,
- rok 1321 - hrad bol vrátený Byterovým potomkom vďaka kráľovi Karolovo Róbertovi,
- rok 1392 - hrad mal ako záložný majetok Dezider z Kaply,
- po smrti vojvodu Sandziwoja, ktorý hrad vlastnil nejakú dobu, ho získala Barbora od manžela - kráľa Žigmunda Luxemburského,
- Barbora ho vlastnila do roku 1437 -> vtedy nastala zmena vlastníka na budúceho kráľa Albrechta, ktorý ho neprevzal - vďaka tomu bol obsadený Mikulášom Szajerským,
- pred rokom 1468 - hrad prešiel do vlastníctva kráľa Mateja I., vďaka ktorému ho Blažej Podmanický získal ako odmenu,
- rok 1527 - hrad dobyl cisársky generál Ján Katzianer, po čom nasledovala rekonštrukcia hradu,
- rok 1552 - Trenčianska listina spomína ako kastelána hradu Bartolomeja Szunyogha, od ktorého ho získal Mikuláš Thurn (rok 1528).
Taktiež podľa portálu hradhricov.sk vieme: „Samotný Ferdinand I. 26. decembra 1549 všetko kráľovské právo na Hričov daroval Rafaelovi Podmanickému. Z týchto čias sa zachovala zaujímavá správa o podozrení, že na hrade pôsobila Rafaelova nelegálna mincovňa.“
Vo vlastníctve ho mal František Thurzo od Ferdinanda I. od 15. novembra 1563 spolu s kaštieľom v Bytči, ktorý využíval ako hlavnú rezidenciu s využitím hradu ako skladu a obydlia pre zamestnancov a správcov. Tým, že Esterházyovci, ktorí mali hrad od druhej polovice 17. storočia, neprejavovali o jeho údržbu záujem. Tým pádom sa o niečo rýchlejšie stával ruinou.
Existuje kresba zachytávajúca hrad z juhovýchodnej strany. Na nej môžeme vidieť 32 okien. Ako najstaršia časť hradu je horný palác, ktorý je zároveň najvyššie položený. Oproti tomu je najviac zachovaný zadný palác.
O povestiach a legendách si môžeme prečítať na tomto a tomto odkaze.
Súčasnosť
Rok 2012 bol pre súčasnú verziu hradu dôležitý. Začali sa prvé archeologické a konzervačné práce. O rok neskôr vďaka podnetu obce a Združenia priateľov Hričovského hradu vybudovali náučný chodník s 20 tabuľami, po ktorom sa dá dostať na hrad spolu s červenou turistickou značkou s dĺžkou cca 1 km. Cesta sčasti vedie cez les. Taktiež sem vedie trasa zo Súľovských skál. Po ceste z hradu a odbočení doprava sa môžeme dostať k trom jaskyniam.
Autá sa dajú zaparkovať buď pri Jednote alebo miestnom pohostinstve. Zároveň môžeme z autobusu vystúpiť na zastávke Hričovské Podhradie, Čvapek.
V okolí hradu môžeme navštíviť Súľovské skaly, Rozhľadne: na Sveredníckom vrchu a Divinku, Hričovské rify a Hričovskú skalnú ihlu.
Zdroje: Wikipedia, hrady-zamky.sk, hradhricov.sk, sdetmi.com, zilinskyturistickykraj.sk, turisticky.sk
