Táto lokalita je tiež známa z knihy Jozefa Kariku Trhlina.
Pohorie
Pohorie Tribeč sa nachádza na Západnom Slovensku v okresoch Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany a Partizánske. Je známe, že na východnej strane má nadväznosť na Pohronský Inovec a Vtáčnik. Oproti tomu má klesanie na severnej strane. To je namierené smerom k Hornonitrianskej kotline. Jeho najvyšší vrch je Veľký Tribeč s nadmorskou výškou 829,6 metrov. Na jeho severovýchode sa nachádza vrch Malý Tribeč s nadmorskou výškou 769 m.
Zaujímavosťou je, že má tvar trojuholníka s dĺžkou 50 km a šírkou maximálne 18 km. Vklinený je do Podunajskej pahorkatiny. V rámci samostatných podcelkov ide o Zohor, Jelenec (+Kostolianska kotlina), Veľký Tribeč (+Vysoký Tribeč, Zlatnianske predhorie, Hornonitrianske predhorie) a Rázdiel (+Skýcovská vrchovina, Kolačnianska vrchovina, Veľkopoľská vrchovina).
Dôležité je spomenúť, že v tomto pohovorí sa nachádzajú jaskyne, prepadliská a pukliny, ktoré sa začali skúmať po druhej svetovej vojne. Mapovanie nie je doteraz dokončené. Z histórie vieme a je dokázané, že Tribeč bol osídlený od 2. storočia pred Kristom husto a nepretržite.
Ako spomína portál turistikapatamat.sk: „Hradiská boli neraz od seba vzdialené len 2 – 3 kilometre. Nemecké osídlenie v severovýchodnej časti Tribeča bolo veľmi husté. Veľa z nich sa okolo roku 1939 považovala viac za Slovákov ako za Nemcov.“
V rámci zaradenia sa Tribeč radí medzi tzv. kryštalické pohoria, ktorého jadro je tvorené hlavne hlbinnými magmatickými a premenenými horninami. Obal obsahuje usadené horniny - vápenec a pieskovec.
Ani v tomto pohorí nesmú chýbať turistika a pamiatky. Medzi turistiku môžeme zaradiť napríklad Zobor, Pyramídu, Žibricu, Vrchhoru Michalov vrch, Zubria obora, Člnok a Osečný vrch (Osečná). Tiež sú tu známe pamiatky - Čierny hrad, Hrad Gýmeš a Hrad Hrušov. Medzi výhľady, ktoré si turisti môžu plne vychutnať a užiť, si môžeme tiež spomenúť Kozlicu, Hrdovickú a Krásno. Existujú viacero príbehov z turistiky v tomto známom pohorí. Jeden z nich si môžete prečítať na tomto odkaze.
(Údajné) zmiznutia
Existuje niekoľko zmiznutí z minulosti. Medzi nimi je zmiznutie 47-ročného horára Štefana Samšala z roku 1929. Pred zmiznutím išiel na obhliadku lesa. Ďalší, kto zmizol, bola 18-ročná Mária Šlajserová v roku 1930 cestou k príbuzným. Ďalší prípad, ktorý je tiež z tridsiatych rokov, je zmiznutie robotníka Andreja Murgaša.
Tiež je známy prípad zmiznutia Waltera Fischera, ktorý išiel na prechádzku na Čierny hrad. Nájdený však bol o tri a pol mesiaca neskôr v zlom stave (bezvedomie, popáleniny). Iný prípad pochádza z roku 1966, keď v tomto pohorí zmizli manžela Belanovičovci z Bratislavy. Počas pátrania po nich neboli nájdení v blízkosti auta. Samotár Antonín Topil zmizol v tomto pohorí v roku 1980.
Zmiznutia majú spoločného menovateľa. Je ním Čech Viktor Lošťák. Na internete bol známy pod pseudonymom Howadoor. Je známe, že informácie v jeho materiáloch sú ťažko overiteľné.
Literárne a filmové spracovanie
Na povestné a údajné zmiznutia v pohorí Tribeč reflektuje kniha Trhlina od autora Jozefa Kariku s rovnomenným filmom z roku 2019. Jednou z postáv je nezamestnaný absolvent Igor. Podarí sa mu nájsť záznamy výpovedí Waltera Fischera. Postupne prejde s troma ďalšími ľuďmi toto známe pohorie.
Autor popisuje celý príbeh veľmi pútavo a zaujímavo. Tak, že čitateľa vtiahne do deja a celého príbehu. Samotné nahrávanie filmu prebiehalo v prostredí knižnej predlohy. Spolu s autenticitou prostredia sa tvorcovia spolu s režisérom Petrom Bebjakom snažili držať knižnej predlohy. Ako však dopadol samotný príbeh? To už si môžeme ako čitatelia a diváci užiť v knižnej a filmovej verzii.
Zdroje: Wikipedia, turistikapatamat.sk, obeczlatno.eu, hiking.dennikn.sk, batovany.sk, magazin.pluska.sk, slovander.sk, union.sk, martinus.sk, csfd.sk, refresher.cz, kultura.sme.sk
