Vedeli ste napríklad, že Hrad Uhrovec vlastnil niekoľko rokov Matúš Čák Trenčiansky?
Hrad Uhrovec
Vznikol pravdepodobne v období rokov 1251 až 1293 v neskororománskom štýle s tým, že je na jeho stavebnom vývoju mal Matúš Čák. Ten ho získal v roku 1295 od Petra, Bašovho syna. V roku 1389 nastala ďalšia zmena majiteľov. Štibor zo Štiboríc ho získal od kráľa Žigmunda Luxemburského.
Zaujímavosťou je, že hrad má trojuholníkový tvar vymedzený hradbami. Do hradieb boli zakomponované tri nárožné bašty. Postupne pribudli neskororománska kaplnka s emperou, palác pozdĺž severovýchodnej hradby, cisterna na vodu, murované predbránie a rozsiahle predhradie.
Zayovci, ktorí patrili medzi vlastníkov hradu, využívali strážne a hospodárske objekty. Začal postupne pustnúť a meniť sa na ruinu. Ďalšia zmena nastala v roku 1995 - začalo sa čistenie hradu. Taktiež bol zahájený archeologický výskum. 21. storočie prinieslo nové zmeny v podobe zabezpečovania statiky, boli spevnené múry, obnovený pôvodný vstup do hradu po moste, vyčistená cisterna a ďalšie dôležité úpravy. Hrad je v súčasnosti prístupný.
Čierny hrad
Nachádza sa kúsok od obce Zlatno v známom pohorí Tribeč v nadmorskej výške 573 m. Medzi jeho úlohy patrilo chrániť ryžoviská zlata. Patril do Tekovskej stolice. Jeho vznik je datovaný pravdepodobne do 14. storočia, hoci podľa archeologického výskumu (viedol ho M. Slivka) z roku 2005 hrad mohol stáť na prelome 13. a 14. storočia. Bolo z neho vidieť na hrady Gýmeš a Hrušov v Nitrianskej stolici.
Hrad, ktorý je v súčasnosti v podobe zrúcanín, má oválny pôdorys. Centrálne jadro má nepravidelný pôdorys, ktorého maximálne rozmery sú 43 x 17 m. Sú predpoklady, že v strede nádvoria bola cisterna. Tú však výskum z roku 2009 nepotvrdil. V strede hradu bola taktiež veža mala rozmery 9,4 x 9,5 m.
Medzi majiteľov hradu patrili napríklad Bášovci, Blažej Forgáč (získal ho ako dar od kráľa v roku 1386) a Vavrinec z Veľkých Uheriec. Jediná zatiaľ známa písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1516. Vďaka ojedinelým nálezom zo 16. storočia sú predpoklady o dočasnej obnove hradu. Spolu s archeologickými prácami sú na Čiernom hrade konzervačné práce od roku 2006.
Hrad Korlátko
Hrad pochádzajúci z 13. storočia s funkciou strážiť tzv. Českú cestu. Nachádza sa 3 km od Cerovej, 1 km od obce Rozbehy a 6 km Jablonice. Nachádza sa vo výške 455 m n. m. s ďalšími známymi menami: Korlátsky hrad, Korlátka, Cerovský hrad.
Ako spomína portál slovenskycestovatel.sk: „V roku 1394 kráľ Žigmund daroval hrad vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc za verejné služby. Po Stiborovej smrti v roku 1414 zdedil hrad i celé panstvo jeho syn Stibor II. Keďže on v roku 1434 zomrel bez potomkov, hrad sa opäť stal kráľovským majetkom. Niekoľkokrát bol na hrade sám kráľ Žigmund.“
Medi ďalšími majiteľmi boli napríklad Mikuláš z Uljaku (r. 1445) a Ján Plakner (hrad získal v roku 1485 od kráľa Mateja Korvína za 6 000 dukátov).
Hrad je v súčasnosti ruina, ktorá sa dá navštíviť. Zo zachovaných častí nájdeme zvyšky valcovej hradnej veže, časť paláca a hradné múry s najviac zachovanou hospodárskou budovou v predhradí. Z hradu sú vidieť vrtule turbín veternej elektrárne.
Hrad Biely Kameň
Ranogotický hrad bol postavený v roku 1241 s prvou písomnou zmienkou pochádzajúcou z roku 1271. Ďalšia zmienka pochádza z roku 1295. Mal viacerých majiteľov - napríklad rodina svätojurských grófov (vlastnili ho do roku 1526, v ktorom rod vymrel), veľmožský rod Zápoľských a Štefan Pálfi (vlastnil ho od roku 1626).
V popise z roku 1412 sa dozvedáme, že na hrade boli na nádvorí vnútorného hradu podpivničené jednotraktové budovy s palácom, komory, kuchyne a kaplnky. Taktiež v strede uzavretého priestoru na východnej strane bola obytná veža. Hradné jadro bolo päťboké.
Ako sa spomína na portáli slovenskycestovatel.sk: „Do vnútorného hradu sa vstupovalo pod ochranou bašty. Celú túto časť obklopoval vonkajší areál, dookola ohradená kamenným múrom a prístupný jedinou bránou v hranolovej vstupnej veži. Neďaleko od nej stála ďalšia obranná turňa a pravdepodobne v rozšírenom priestore oproti bráne existovala tvz. vodná veža a akousi budovou.“
V súčasnosti je hrad v podobe ruiny. Zachované sú zvyšky pivníc a obvodových múrov. Taktiež sú vidieť okenné otvory a zvyšky gotickej tehlovej klenby. Voľne prístupné zrúcaniny sú jedna zo súčastí miestneho náučného chodníku. Zrúcaniny sa nachádzajú v lese. Majú zaujímavú atmosféru.
Zdroje: pamiatky.net, dromdedar.zoznam.sk, hraduhrovec.sk, hrady-zamky.sk, kamnavylet.sk, batovany.sk, ciernyhrad.sk, Wikipedia, turisticky.sk, slovenskycestovatel.sk, planetslovakia.sk, hrady.sk, zlavomat.sk
