Zároveň ponúka viaceré kurzy pre verejnosť, kde sa môžu viac naučiť o etikete. Aké ďalšie zaujímavé informácie nám priniesol?
Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa začali venovať etikete? Predsa len, máte za sebou úspešné štúdium na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave a štúdium herectva na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. Taktiež máte kariéru v oblastiach dabingu, rozhlasu a divadla.
Moja mama je novinárka a už ako dieťa ma vodila (respektíve ja som ju uprosil) do spoločnosti, na rôzne galavečery, na ktorých som si všímal to pozlátko, ale aj všetky faux pas. Skrátka, dosť skoro som začal vnímať etiketu a tá pochádza práve z kráľovského prostredia. Vždy som obdivoval kráľovnú Alžbetu II. a myslím, že vášeň pre monarchiu a etiketu, sa u mňa začala najmä vďaka nej. Okrem toho umenie a etiketa idú ruka v ruke, dalo mi to aj dobrý základ pre vystupovanie, vyjadrovanie a prezentáciu.
Od roku 2011 máte profesionálnu divadelnú spoločnosť Činoherný klub Bratislava. Ktorým predstaveniam sa v danej spoločnosti venujete? A ktoré je priamo vaše najobľúbenejšie?
S nezávislým divadlom je to u nás žiaľ veľmi ťažké, z roka na rok ťažšie. Keď sa nám podarí získať nejaké financie na novú inscenáciu, zväčša ide o autorskú komédiu. Ja mám celkovo veľmi rád bláznivé divadelné komédie, takže v takzvaný bulvár, to je moje. Ale užil som si aj nádhernú drámu Motýľom nik nerozkáže, ktorá je príbehom slepého chlapca a jeho lásky. V súčasnosti máme v repertoári aktívne dve autorské inscenácie, s ktorými občas chodievame aj hosťovať. Užívam si, že na javisku môžem stáť spolu s mojimi hereckými pedagogičkami s ktorými nás už dlhodobo spája pekné priateľstvo.
Tiež je známe, že ste šesť rokov viedol divadelnú talkshow BEZ OPONY, kde ste mal viac ako 50 hostí. Ktorý z nich bol pre vás najzaujímavejší? A čím?
Bola to krásna etapa, ani sa mi spätne nechce veriť, koľko osobností som u seba v show hostil. Ťažko vypichnúť jedného, keďže ich boli naozaj desiatky. Mnohí z nich už nie sú medzi nami, Sonička Valentová, Ľubo Roman, či moja úžasná profesorka herectva Evička Rysová a dobrý kamarát Ivan Letko. Bol to príjemný formát divadelnej talkshow keď ešte nebola tak rozšírená ako je v súčasnosti. Všetko ale má svoj koniec a cítil som potrebu posunúť sa ďalej.
Zároveň ste royalista so zameraním na európske kráľovské domy. Aká je vaša motivácia, poprípade dôvody, čím vás táto téma láka?
Pretože som zároveň monarchista. Práve teraz v rýchlych dobách nestability, extrémov a chaosu sa monarchia ukazuje ako to najlepšie možné riešenie. Má niečo, čo republiky nemajú. Ak sa pozrieme na krajiny, ktoré sú monarchiami, máme odpoveď: stabilita, istota, kontinuita a najmä hlava štátu, ktorá nerozdeľuje, ale naozaj spája. Môžeme totiž tvrdiť, koľko len chceme, že prezident má ľudí spájať, ale je to len floskula. Prezident bude vždy rozdeľovať, lebo vždy vzíde z politickej strany alebo reprezentuje isté názorové či politické spektrum. Monarcha sa však nepozerá na koniec volebného obdobia, nie je vľavo, vpravo ani v strede. Nepozerá sa na svoje blahom je stelesnením národa. Vždy je zabezpečená kontinuita. Ľudia vedia, kto bude ďalší panovník.
Taktiež ste získali vzdelanie pod vedením Ladislava Špačka v programe „Master of business etiquette (MBE)“. Tiež ste úspešný absolvent v rámci vzdelávania u bývalého komorníka Kráľa Karola III. Granta Harrolda a expertky na monarchiu Tracy Borman. Ako ste sa dostali k týmto významným ľuďom zo zahraničia?
V dnešnej dobe plnej možností to nie je také náročné. Ladislava si veľmi vážim a sme dobrí kamaráti a Granta či Tracy som nedávno v Londýne opäť stretol. Rozhovory s nimi sú vždy plné inšpirácie a nových vnemov, sú to skutočné kapacity.
Keď prejdeme do praktickej roviny - s akými chybami sa najčastejšie stretávate v spoločenskej etikete? Napríklad na bežných spoločenských akciách a na verejnosti.
Tou najklasickejšou je nezvládnutý, nevhodný dress code. Potom máme čoraz väčší problém odpovedať na správy a komunikovať v on-line priestore jasne a zrozumiteľne. Zmysel pre humor je veľmi dôležitý, nebrať to celé tak vážne.
V prostredí médií - aké najčastejšie chyby vidíte u novinárov?
Ja si veľmi vážim prácu poctivých žurnalistov, takých, na ktorých sa dnes poľuje a sú terčom rôznych populistov. Už menej si vážim takých, ktorí potrebujú za každú cenu lacno a z časti aj nepravdivo či zavádzajúco šokovať. Páči sa mi, ak má aj práca televízneho redaktora úroveň a status. Je to predsa len iné pozerať sa na niekoho v mikine ako v saku s kravatou. Oblečením to skrátka vždy začína.
Čo však na druhú stranu chválite - čo ľudia zvládajú v pohode, ba až výborne?
Je to individuálne, každý má bližší vzťah k niečom inému. Celkovo ľudí zaujíma a baví rozdelenie dress codu, pánov biznis etiketa, dámy inklinujú viac k etikete pri stole. Študentov na katedre diplomacie, kde učím, veľmi zaujíma kráľovská etiketa, to je napokon aj moja srdcovka.
Bežní sa môžeme stretnúť s pojmom „ples v opere“. Čím je to podujatie charakteristické? A ako sa treba na tomto podujatí správať oproti bežným podujatiam, napríklad vianočné trhy a jarmoky?
Ples v opere je najformálnejšia spoločenská udalosť, ide o prestížne podujatie na zahájenie plesovej sezóny u nás, žiaľ už niekoľko rokov sa nerealizuje. Vianočné trhy a jarmoky nepatria medzi formálne spoločenské podujatia, takže nemožno tie dva rozdielne svety porovnávať. Na ples prichádzame v smokingu či fraku, stolujeme pri banketovom stole, na vianočné trhy a jarmoky v páperovke a jeme cigánsku z tácky.
Na problematiku správania sa na spoločenských udalostiach a možno aj v bežnom živote nadväzuje problematika kurzov, ktoré vediete. Ide o „IDEME NA BRUCH – etiketa stolovania“, „ČAJ O PIATEJ – afternoon tea“, „BIZNIS ETIKETA“ a „KURZ MODERNÉHO GENTLEMANA“. Čo všetko sa na nich účastníci môžu dozvedieť? Čím sú pre nich prínosné?
Sú to všetko praktické kurzy, na ktorých sa účastníci nedozvedia nič, čo by nebolo potrebné a využiteľné. Vytvoriť z etikety niečo príliš upäté a neprirodzené je veľmi jednoduché. Vedieť aká je spoločenská významnosť, ako sa obliecť do divadla, aké platia pravidlá etikety v ďalších krajinách a ako správne držať príbor je predsa viac ako nápomocné. Mnohí sa boja, či urobia všetko dobre, ale napríklad pri podujatí akým je Čaj o piatej je naozaj najdôležitejšie, aby to bolo oddychové a relaxačné. A keďže stolovacia etiketa patrí medzi najťažšie disciplíny, venujem jej väčšinu na mojich kurzoch. Sú teda určené ako študentom, tak dôchodcom či vrcholovým manažérom.
