V rozhovore nám bližšie popísal problémy, s ktorými sa stretáva. Taktiež spomenul jeho pohľad na bezbariérovosť na Slovensku. Aké sú ďalšie zaujímavosti, o ktorých nám porozprával?
Nahrávate videá na sociálne siete, prednostne na YouTube, či už s motivačným obsahom, bežným životom, rôznymi voľnočasovými aktivitami, zábavou a inými témami. Čo alebo kto vás inšpiroval nahrávať a publikovať videá na sociálne siete?
K natáčaniu videí ma inšpiroval najmä fakt, že som na sociálnych sieťach nevidel niekoho, kto by mal podobný hendikep ako ja. Všetko sa to začalo počas covid pandémie – vtedy som začal viac sledovať vozičkárov vo svete a povedal som si, že aj ja chcem šíriť osvetu o živote na vozíku.
Mojím cieľom je ukázať, že v našej spoločnosti žijú ľudia na vozíku aj s inými zdravotnými znevýhodneniami, a že je dôležité o tom hovoriť. Chcem, aby čo najviac ľudí vedelo, ako žijeme, s akými bariérami sa pravidelne stretávame a čo by nám mohlo pomôcť. Snažím sa to robiť edukatívnym, ale aj vtipným spôsobom. A keď mi začali chodiť správy, že moje videá niekoho motivovali alebo mu zlepšili deň, vedel som, že to má zmysel.
Na vašom YouTube kanále v popise máte spomínané, že máte diagnózu Osteogenesis Imperfecta (zvýšená lámavosť kostí). Vďaka tomu máte významnú časť obsahu, napríklad s radami, čo nehovoriť ľuďom na vozíku a ako zvládať rôzne situácie ako človek na vozíku. Ako diváci vnímajú tento obsah z vášho pohľadu?
Myslím si, že to ľudí zaujíma, hlavne preto, lebo čoraz viac ľudí si uvedomuje, že zdravotný hendikep sa môže týkať naozaj každého. To sa človek vôbec nemusí narodiť s hendikepom ako ja, stačí úraz alebo ochorenie a zrazu zistí, aký je svet plný bariér. Veď si len zoberme situáciu, že si niekto zlomí nohu – zrazu zistí, že sa nedostane na mnohé miesta, lebo buď sú tam schody, alebo iné fyzické prekážky.
Uvedomujem si, že mám aj mladších divákov a rovnako si myslím, že pre nich môže byť veľmi prínosné, keď sa už v mladom veku stretnú so zdravotným znevýhodnením. Môže im to viac pochopiť inakosť a môžu byť viac inkluzívni.
Snažím sa robiť ten obsah informatívne, ale aj s nadhľadom, aby bol prístupný každému – nielen tým, ktorých sa to priamo týka, ale aj tým, ktorí jednoducho chcú porozumieť.
Celkovo ako diváci reagujú na vaše videá a príspevky? Nielen na tie, o ktorých sme sa pred chvíľou bavili.
Celkovo sú reakcie na moje videá a príspevky veľmi povzbudivé. Ľudia mi často píšu, že sa v nich našli, že ich pobavili, alebo že ich to prinútilo zamyslieť sa nad vecami, ktoré si predtým možno ani nevšímali. Veľmi si vážim, že sa mi podarilo vytvoriť komunitu, ktorá je láskavá, vtipná a postupne rastie.
Samozrejme, keď niekto tvorí videá, musí byť pripravený aj na to, že sem-tam príde negatívny komentár. Ale úprimne – 99 % reakcií je pozitívnych, za čo som veľmi vďačný. Tie negatívne správy beriem ako súčasť on-line priestoru, ale nesústredím sa na ne.
Dôležitejší sú pre mňa tí, ktorých môj obsah baví, inšpiruje alebo im nejakým spôsobom pomáha. A presne pre nich to robím.
Na webstránke máte niekoľko kníh, ktoré vás inšpirovali a motivovali. Ktorá z nich je vaša najobľúbenejšia? A z akého dôvodu?
Nová Zem – Eckhart Tolle
Táto kniha ma zaujala tým, ako jednoducho a zrozumiteľne hovorí o tom, že by sme mali viac žiť v prítomnom momente a menej sa riadiť egom. Pomohla mi uvedomiť si niektoré veci o sebe a o tom, ako reagujem na svet okolo. Je to kniha, ku ktorej sa rád vraciam, lebo zakaždým v nej nájdem niečo, čo mi dá nový pohľad. Určite stojí za to si ju prečítať.
Ako sa vyrovnávate s výzvami, ktoré prichádzajú?
Výzvy beriem ako motiváciu. V mojom živote ich už bolo naozaj dosť – mal som viac ako 50
vážnych zlomenín, absolvoval som 6 ťažkých operácií, ale vždy som sa držal toho, že príde deň, keď budem zase v pohode a nebude ma nič bolieť. Nepríjemné situácie a prekážky sú jednoducho súčasťou života – nedá sa im vyhnúť. Ale veľmi záleží na tom, ako sa k nim človek postaví... alebo v mojom prípade posadí. :))
Snažím sa brať veci s humorom, nadhľadom a hľadať riešenia, nie výhovorky. Každý deň je príležitosť urobiť krok vpred, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. V konečnom dôsledku sú práve tie najťažšie momenty, ktoré nás najviac formujú a posúvajú vpred.
Čo vás motivuje pokračovať v kariére?
Mojou hlavnou motiváciou je túžba ukázať čo najviac ľuďom, ako sa žije na vozíku a ako sa ako spoločnosť vieme v tejto téme pohnúť čo najviac dopredu. Každý pozitívny komentár alebo správa od niekoho, kto sa v mojom obsahu našiel, mi dodáva energiu a pocit, že to, čo robím, má zmysel.
Tiež ma motivuje myšlienka, že môžem prispieť k tomu, aby ľudia pochopili, že hendikep nie je koniec sveta ani žiadna katastrofa, že aj na vozíku sa dá žiť naplno a dosahovať svoje ciele.
Ktoré z vašich videí bolo najnáročnejšie na nahratie a spracovanie? Prečo?
Najnáročnejšie na nahratie a spracovanie sú určite vlogy, ktoré točím počas cestovania. Snažím sa spraviť vlog z toho, ako vyzerá mesto a aká je tam bezbariérovosť. Je to náročné, pretože sa snažím nahrávať čo najviac záberov, a je to úplne iné, ako keď točím video u seba v izbe na nejakú konkrétnu tému.
Spracovanie je tiež náročné, keď mám veľa záberov a chcem ich zostrihať chronologicky – musím sa sústrediť, aby som použil každý záber, ktorý má zmysel. No napriek týmto výzvam ma strihanie videí a samotné točenie veľmi baví, takže sú to vlastne príjemné starosti.
Máte nejaké záľuby alebo aktivity, ktoré vám pomáhajú udržiavať kreativitu a energiu? Ak áno, aké?
Áno, určite mám niekoľko aktivít, ktoré mi pomáhajú udržiavať kreativitu a energiu. Veľmi rád cvičím – minimálne 4-krát do týždňa. Cvičím s ocinom a mám prispôsobené cviky, ktoré môžem vykonávať aj napriek môjmu hendikepu. Cvičenie ma nielen udržiava fit, ale pomáha mi to aj mentálne, čo je naozaj skvelé, pretože robím niečo, čo mi pomáha.
Okrem toho rád čítam knihy, z ktorých niekedy dostanem zaujímavé nápady, ktoré môžem neskôr využiť pri tvorbe videí. Ale najviac inšpirácie prichádza z bežného života – niečo sa mi stane alebo zažijem nezvyčajnú situáciu, ktorú potom pretavím do videa.
Bezbariérovosť na Slovensku sa postupne rozvíja. Ako funguje pomoc pre ľudí na vozíku v rámci dopravy?
Bezbariérovosť na Slovensku sa určite zlepšuje, no stále je priestor na ďalší pokrok. Čo sa týka železničnej dopravy, osobne vlakom nechodím, pretože stanice, peróny a vlaky nie sú vôbec prispôsobené, aby som sa tam dokázal dostať sám.
Najviac cestujem autom, pretože je to pre mňa najjednoduchšie. Používam obyčajný podsedák, vďaka ktorému sedím vyššie a môžem sa pripútať. Prístupnosť autobusov sa tiež zlepšuje, tie využívam občas v Bratislave.
Cestovanie lietadlom je celkom bez problémov, aj keď najväčšie obavy mám, že mi poškodia vozík, čo by úplne zmarilo výlet. Pri lete nastupujem ako prvý, vozík dajú do podpalubia a ja sa na úzkej stoličke dostanem medzi sedadlá lietadla na svoje miesto. Vystupujem ako posledný, aby ostatní cestujúci nemuseli čakať za mnou.
V poslednej dobe si ľudia čoraz viac uvedomujú, že vozíky a iné pomôcky sú pre ľudí s hendikepom naozaj veľmi dôležité. Preto sa správajú k týmto pomôckam a ľuďom na vozíku oveľa ohľaduplnejšie, ako tomu bolo kedysi.
Čo považujete za najslabší článok v rámci bezbariérovosti na Slovensku? Prečo?
Veľa ľudí si myslí, že každý vozičkár potrebuje to isté, no nie je to tak. Existuje množstvo rôznych hendikepov, a nie každý má rovnaké potreby. Ja napríklad som nízky, a preto potrebujem, aby veci vo verejných WC boli prispôsobené mojej výške. Keď je všetko nastavené na štandardnú výšku, napr. umývadlo, je to pre mňa nepoužiteľné.
Na Slovensku máme síce zákony o bezbariérovosti, ale v praxi to často nefunguje. Mnohé budovy, verejné miesta či obchody nie sú prispôsobené. Vstup do budovy - rampa nemusí byť dostatočne široká alebo výťah príliš malý. Bezbariérovosť nie je len o dodržaní základných požiadaviek, ale o premýšľaní nad rôznymi potrebami ľudí.
Ďalší problém je prístup k parkovaniu a WC. Miesta pre vozičkárov by mali byť využívané len tými, ktorí ich naozaj potrebujú. Keď ich niekto zaberie bez dôvodu, vytvára to obrovský problém pre nás. Rovnako WC pre vozičkárov nie sú priestranné len kvôli pohodliu.
Najdôležitejšie je, aby si ľudia uvedomili, že ľudia s hendikepom sú súčasťou spoločnosti a nemali by byť vyčleňovaní. Máme právo na rovnaký prístup k verejným priestorom, dopravným prostriedkom a základným potrebám. Bezbariérovosť nie je len o fyzických úpravách, ale aj o zmene myslenia a rešpekte voči nám.
V rámci videí je vidieť, že rád cestujete. Ktoré krajiny sú vaše najobľúbenejšie? Z akých dôvodov?
Moja najobľúbenejšia destinácia je Anglicko, hlavne preto, že som veľký fanúšik futbalu a už niekoľkokrát som tam bol. Majú tam napríklad vlaky s plošinou, kde vozičkár ľahko prejde z nástupišťa dnu, alebo aj taxíky, v ktorých nemusím vôbec zosadať z vozíka.
Veľmi sa mi páčilo v Španielsku, konkrétne v Barcelone, pretože toto mesto patrí medzi špičku, čo sa týka bezbariérovosti. Je skvelé vidieť, ako nad týmito vecami rozmýšľajú inde vo svete, a môžeme to brať ako inšpiráciu. Niekedy tie najjednoduchšie riešenia bývajú najefektívnejšie.
Je niečo ďalšie, čo chceš odkázať čitateľom?
Určite! Chcel by som odkázať čitateľom, aby boli zdraví a spokojní. Niekedy je jednoduché zabudnúť na to, aké veľké šťastie človek má, že sa ráno môže obuť do papúč, vstávať z postele a žiť naplno bez väčších zdravotných problémov. To sú veci, ktoré si možno často ani neuvedomujeme, no každý deň je dar.
Preto by sme mali byť vďační za to, čo máme, a vážiť si každý okamih. Nezabúdajme na to, že aj malé veci sú cenné, a snažme sa žiť naplno – každý deň!
