O čom sú naozaj Vianoce

Prvé darčeky, ktoré dostali rodičia odo mňa boli "predmety bežnej potreby", ktoré som pár dní pred Vianocami skryla, zabalila do vytrhnutého a vymaľovaného papiera zo zošita. Tatinovi som "šlohla" drcátko na gitaru a mamke asi nejakú sponu, už si nepamätám. A tak rodičia našli pod stromčekom presne to, čo hľadali.Na ďalší rok som už mala ušetrené nejaké peniažky, takže ocino dostal ponožky, mamka nejakú kozmetickú kazetu a brat transformátora. O rok neskôr dostal brat odo mňa autíčko na ovládanie, ale od krstných dostal lepšie a väčšie, takže to moje ostalo tak. A ako roky plynuli, tak každý dostal niekoľkokrát knihu, kozmetiku, najväčší problém bol vždy s ocinom, lebo jemu nevedela ani mamka čo kúpiť. Odo mňa dostával väčšionu ponožky, alebo flanelové košele. Ocino kupoval mamke stále nejaké tie kozmetické balíčky, ktoré sa mamke postupne zbierali:)A tak posledné roky vyberáme pre mamku darček spoločne, väčšinou na poslednú chvíľu, ale to je pre nás typické. Raz to bol pulóver, potom pyžamo + 1 grátis( no kto neodolá)a minulý rok to bolo domáce oblečenie.U nás doma som to ja, kto musí večne čeliť mamkiným otázkam " čo mám kúpiť chlapom ? čo mám kúpiť starej mame ?"...bratovým otázkam " čo mám kúpiť našim?". Tatino ten sa na nič nepýta, toho otravujem ja,čo kúpi mamke. " A čo jej mám kúpiť ? "Minulý rok som nakúpila väčšinu darčekov v čechách, pre mamku obrovské televízne papuče akože od brata, pre našich kávovú súpravu ( uliala som sa na pár dní zo školy, aby som mohla ísť brigádovať ), pre ocina struny do gitary akože od brata a mňa a potom keď som prišla domov, išli sme kupovať mamine to domáce.Tento rok ? Už ma to nebaví, sme dospelí ľudia, čo potrebujeme to si väčšinou kúpime, alebo požiadame rodičov. Zase tie isté otázky, kto má čo komu kúpiť. A tak som navrhla, aby sme tento rok nič nekupovali. Tatino ešte o tom nevie, ale on to navrhoval už predtým, len s mamkou a bratom je problém. A tak sa pýtam, o čom sú Vianoce? O dôkladne zabalených darčekoch, o peniazoch a večnom zhone, alebo o niečom inom. Hlavne za posledné roky som si uvedomila, že Vianoce sú o tom, že sa rodina stretne pokope. Nie vždy to tak bude a my si to asi tak nevážime.Veď ten najväčší dar, ktorý každý z nás dostatne je ten, že si každý z nás môže sadnúť ku štedrovečernému stolu bez toho, že by niekoho miesto ostalo prázdne. A tento dar má obrovskú hodnotu.